5.2 **
Autobiography of
Dr Pt Deo Dutta Sharma
28.11.2016 **
0o...m
Om
आत्मकथा Aatmakathaa
देवदत्त शर्मा Deva Datta Sharmaa
* देवदत्त शर्मा के आत्मकथा
Deva Datta Sharma ke Aatmakathaa
SrisTyabda: 14.09.1 972 949 116 din
se likhal suru *
देवदत्तशर्मIइहलोकावतरणम्.
ब्रह्माण्डे इहलोके आकाशगंगायां सूर्यमण्डले पृथिव्याम् भारतवर्षे विहारप्रदेशे
भोजपुर-मंडले ज्ञानपुर-ग्रामे आचार्य
पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा गृहे
श्रीमती देवरती देवी गर्भात् 14 अग्रहायण-मासे
सृष्टयाब्द 1 972 949 036 वर्षे द्वितीय पुत्रमवतरितः.
DevaDattaSharmaaIHALOKaAvatara0Iam. Brahmaa0Ie IHLOKe Sooryama0Iale
Prithivyaam YureshiyaaMahaadeshe BhaaraataVarze BihaaraPradeshe BhojpuraManDale
GyaanpuraGraame AchaaryaPanDitaAmbikaaDattaSharmaaGrihe Shrimati
DevaratiDeviGarbhaat dwiteeyaPutra: jaata:.
* देवदत्त शर्मI के इहलोक मे
जनम.
ब्रह्माण्ड के इहलोक के आकाशगंगा के सूर्यमण्डल के पृथ्वी प, यूरेसिया
के भारतवर्ष के विहार प्रदेश के भोजपुर-मंडल के ज्ञानपुर गIव मे आचार्य पंडित अम्बिकादत्त शर्मा के घरे श्रीमती देवरती
देवी के पेट से दूसर बेटा के जनम भइल. *
1.1 प्ररतIवनI Prastaavanaa प्ररतIवनI Initiation
देवदत्तः विचारयत् केन प्रकारेण एकसामान्य व्यक्ति सतत अथक पूर्णतया सत्याधारित
प्रयासेन स्वदेशाय जनसमुदायाय किं कर्तुम् शक्नोति,
सत्यपथे कानि कंटकानि दर्शयति अत्र.
** Deo Dutta decided to produce his Autobiography to depict what an
ordinary person can do for the Motherland, Society and Mankind by dedicated
non-ending efforts following the path of truth.
It also throws light on the hurdles on the
Path of Truth.
Deo Dutta is fortunate to be born in
"The House of Vedas and Ayurveda"
as the Second son of
Acharya Pt Ambika Datta Sharma & Shrimati Devarati Devi, a
literate-learned person from whom he inherited enormous Knowledge:
Theoretical as well as Practical, following the path of Truth for the good
of all beings, living and non-living. **
आचार्य अम्बिकादत्त शर्मा एवं
बुद्धिमति
श्रीमती देवरती देवी द्वितीय
पुत्ररूपेण "वेदIयुर्वेदगृहे" जात:, तथा तेन अतुलनीयज्ञानं प्राप्त:
व्हुजनहिताय.
प्राचीन–अर्वाचीन-ज्ञानसह डॉ पण्डित देवदत्त शर्मा अमुल्यज्ञानम् जनहिताय, तेषाम् संवर्धनाय कार्यम्
कर्तुमिच्छति.
** Having a blend of Ancient Classical and
Modern Knowledge
Dr Pt Deo Dutta Sharma
has acquired enormous knowledge which he likes to share to Mankind as a
Whole for the good of all. **
1.2 समर्पणम् समर्पन Samarpan Presentation:
मातृभाषा "भोजपुरी", पितृभाषा ‘संस्कृतम्’
आंग्ल-भाषा विश्वे.
पितृभाषा ‘संस्कृतम्’ यत् 570 लक्ष जनाः
विश्वे ज्ञायन्ते (2016 वर्षे).
तत्पश्चात् सः विद्यालये
'हिन्दी तथा आंग्ल भाषा` पठित: १४ - १५ वर्षे.
देवदत्तस्य मातृभाषा "भोजपुरी"
यत् २००० लक्ष जनI: ४ - ५ महादेशे ज्ञायन्ते.
** Deodutta Sharma's Mother Tongue is
"Bhojpuri Language"
spoken by about 200 Million people in dozens of countries spread over 4 - 5
continents of the World
and Father Tongue is
"Sanskrit Language"
spoken by about 57 Million people
spread over the Earth;
in addition, he learnt Hindi and English Academically after 14 - 15 years
age,
and knows little bit Bengali, Russian and Ukrainian by association. **
अतएव सः संस्कृते, तथा भोजपुरी भाषायां
आत्मकथा लेखितुं इच्छत् >
यत् सः स्व गुरु-जनकं आचार्य पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा समर्पितम् ; तथा
"भोजपुरी भाषायां" लेखितुं इच्छत् >
यत् सः स्व जननी देवरती देवी` एवं माता कलावती देवी` सामर्पितं या संगीतमयी भोजपुरी,
मैथिली, बंगाली, उर्दू प्रभृति भाषायाम्.
अपरं च
आंग्ल-भाषायां आत्मकथा महानुभाव जोनाथन
डाँकनाय समर्पितम् , यस्य प्रयासेन बनारसे
"राजकीय संस्कृत महाविद्यालयस्य”
स्थापनIमभवत्, यम्
"वाराणसेय संस्कृत विश्वविद्यालयम् " कथ्यते.
Yat
“Varanaseya Sanskrit Vishwavidyaalayam” abhavat.
अतः सः स्व आत्मकथा संस्कृते लेखितुं इच्छत्, यत् सः स्व गुरवे, पितुः आचार्य पण्डित अम्बिकादत्त शर्मणे समर्पितम् *
** Thus, he preferred to produce his Autobiography basically in Sanskrit
> Dedicated to his Guru and Father Acharya Pandit Ambika Datta Sharma and to
"Sanskrit Language". **
* स: स्व माता देवरती देवीम् तथा कलावती देवीम् भोजपुरी भाषायां आत्मकथा समर्पितम्
*
** The Autobiography in Bhojpuri Language he dedicated to his Mother
Smt Devarati Devi as well as to his
Mother-in-Law Kalawati Devi and to
"Bhojpuri Language". **
तथा आंग्ल-आत्मकथा
ड`कन महोदयIय समर्पितम् येन प्रयासेन राजकीय संस्कृत महाविद्यालयम् , बनारसे स्थापितं 8856 सृष्टयाब्दे, यं अधुना
संपूर्णानंद विश्वविद्यालयं कथ्यते.
** Mr Jonathan Duncan (1756 - 1811CE) who in 1791 CE was instrumental to
establish "Government Sanskrit College”, Benares. **
* एतत् आत्मकथा सम्पादितम् संस्कृते,
संकेत san
> यI अनेकाः भाषायाः माता.
भोजपुरी भाषायाम् सम्पादितम् एतत्
आत्मकथा संकेत bho,
या दृश्य-श्रव्य-काव्येन पूरिताः.
Yaa: drishya-sravya-kaavyena puritaa:.
तथा आंग्ल-भाषायाम् संकेत en
> आत्मकथा महानुभाव-जोनाथन डाँकनाय समर्पितम्.
** This Autobiography is Trilingual in
Sanskrit code > san
The Mother of most Languages,
Bhojpuri code > bho
Full of Audio-Visual-Art,
and
English code en
> The versatile World Language. **
1.3 एतदात्मकथा लेखनोद्देश्यम्,
एह 'आत्मकथा' के उद्देश्य
Aim of the
Autobiography
प्रकृतिप्रदत्त 'देवदत्त' नाम्नि
‘मानव-यन्त्रस्य’ प्रकृत्याम् कार्यकलापार्जित
अनुभवानां सर्वसनातनार्य-भूतहिताय कल्याणोद्देश्यम्.
EtadAatmakathaa Lekhanoddeshyam:-
Prakriti Pradatta 'Devadatta' naamni 'MaanavaYantra'-sya
Prakrityaam kaaryaKalaapaArjidAnubhavaanaam sarvabhootaHitaay
kalyaa0Iamoddeshyam.
* एह
'आत्मकथा' के उद्देश्य:-
'देवदत्त' नाव के 'मानव-यन्त्र' के प्रकृति
के गोदी में बइठला से जे आनंद के अनुभव भइल, ओकरे एह 'आत्मकथा' में सब 'सनातनार्य भूतन' के कल्यान के निमित्त लीखल गइल बा.
'Devadatta' naav ke 'Maanav Yantra' ke
Prakriti ke godi me` baiThalaa se je Ananda ke Anubhav bhail, okare ke eh
'Aatmakatha' me`
sab 'Sanaatanarya Bhootan' ke kalyaan ke
nimitta likal gail baa. *
** The Aim of Producing
the Autobiography of Deo Dutta Sharma:
The Main Aim of writing this Autobiography is to present various circumstantial
experiences faced by
'Human Machine', named ‘Deodutta’ and
how the same are tackled, following
the righteous path
“For the good of
All Living and non-living beings”,
enjoying in the lap of the Nature.
**
** पंचम् भागम् PancaBhaagam, भाग Bhaag-5, Part-5:
Page 5.01– 5. 93
22. रसायनशास्त्र
स्नातक (प्रतिष्ठा) अध्ययनम्
B. Sc रसायनशास्त्र (प्रतिष्ठा) के पढ़ाई Rasaayansaastra
(Aonars) ke paD*aai Study of B. Sc Chemistry (Hon).
Page 5.32 – 5.42
अहम् तु मात्र 'यांत्रिक अभियंत्रण' पथितुमिच्छम्.
"बी बी कॉलेजिएट स्कूल" विद्यालये अहम् "दामोदरपुर ग्रामविकास
योजना" सफलता पूर्वंकसम्पन्नं कृतं, "क्रमाभियंत्रणम्" आविष्कृतं च.
परन्तु अंतर - माध्यमिक प्राप्तI`काधारे मम प्रवेशं मात्र "सिंदरी अभियंत्रण संस्थाने"
सम्भवम् 'यांत्रिकी अभियंत्रणे', परन्तु अर्थाभावै मया मुज़फ़्फ़रपुरात् वहिः गमनं न सम्भवम्.
* हम त असल में अभियंत्रण पढ़े के चाहत
रहीं, बी बी कॉलेजिएट स्कूल, मुजफ्फरपुर में हम पहिलहीं "दामोदरपुर ग्राम विकास
योजना" के सफलता से पूरा कइनी; बाकिर आई एस सी के नंबर के आधार पहमरा ‘सिंदरी इंजीनरिंग
कालेज’ में नाव लिखा सकत रहे मिकैनिकल इंजीनियरिंग में; बाकिर अर्थाभाव के चलते
हम मुजफ्फरपुर से बाहर पढ़े ना जा सकत रहीं *
** Basically I wished to study Engineering. During my school
days in B B Collegiate School, Muzaffarpur, I had already successfully
completed the Project of “Development of Damodarpur Village”. But on my marks
in I. Sc, I could get admission in the Engineering College, Sindari, Bihar in
Mech. Engineering. Due to financial reasons I couldn’t go outside Muzaffarpur
for study. **
मुजफ्फरपुर तकनीकी संस्थाने मात्र असैनिक अभियंत्रण आसीत्, यत्र भ्रष्टाचारम् आवश्यकं तदा, अतः अहम् निर्णीतं यत् मया असैनिक अभियंत्रणम् न पठनीयम्.
अतएव अहम् स्नातक रसायन विज्ञान (प्रतिष्ठा), आचार्य रसायन
विज्ञान, पश्चात् पी
एच डी उपाधि प्राप्त्वा,
व्याख्याता पदे कार्य कर्तुम्
निर्णीतम्.
* एम् आई टी, मुजफ्फरपुर में त खाली सिविल इंजिनीरिंग पढ़ाई होत रहे, जे हम पढ़े के ना चाहत रहीं, ख़ास क के यह पढ़ाई के बाद ओह घरी भारत में घूस लेबे हीं के पडत रहे ;
एही हम बी एस सी रसायन विज्ञान (प्रतिष्ठा) आ एम् एस सी, रसायन विज्ञान, पी एच डी करे निश्चय कइनी, प्रोफेस्सर बने खातिर. *
** In
MIT, Muzaffarpur only Civil Engineering was taught, which I didn’t like to
study, primarily due to extensive bribery prevalent in India in this discipline
those days.
I
had, thus, decided to go for B. Sc. Chemistry (Hons), and
M.
Sc. Chemistry, and Ph. D to be a Professor. **
अतएव अहम् रसायनविज्ञान (प्रतिष्ठा) वर्गे , एल एस महाविद्यालय, मुजफ्फरपुरे सृ 9056 वर्षे प्रविष्टं एवं अध्ययनम्
प्रारभतम्. कार्बनिक रसायनं मम प्रियं यत्
क्रमबद्धे आसीत्,
9058 वर्षे अंतिम परीक्षायIम्
मम परीक्षाफलं सुंदरम्.
एही से हम बी एस सी रसायन विज्ञान (प्रतिष्ठा) में एल एस महाविद्यालय, मुजफ्फरपुर में सृ 9056 में नाव लिखवनी आ मन लगा के पढ़ाई करे लगनी. हमरा 'कार्बनिक रसायन' खूब नीमन लागल, खूब क्रमबद्ध जे से महाविद्यालय के परीक्षा में हमार स्थान नीमन रहे.1958, अब हम बी एस सी रसायन शाश्त्र में नाव लिखवनी. कालेज परीक्षा में हमार फल कुछ अच्छा रहे , 9058 में हम अंतिम परीक्षा के तैयारी जुट गइनी. *
** Accordingly, I took admission in B.
Sc. Chemistry (Hons), LS College, Muzaffarpur in 1956. I started studying
devoted way. I liked Organic Chemistry the most, being so systematic. My
performance in college examination was quite good, and in 1958, I was preparing
for the final B. Sc. Chemistry (Hons). **
22.1 आधुनिक-औषधि-चिकित्सकस्य EMS-ए विलक्षण आस्था EMS
प एगो
MD के अटूट विस्वास MMS MD’s deep Faith on
EMS: Page 5.35 - 5.41
एकदिवसे सुप्तावस्थायां अहम्
असहनीय व्यथा अनुभूतम्, किंचित् वक्तुमसमर्थं, निकटे मम ज्येष्ठभगिनीसुप्तमासीत्, परन्तु
अहम् ताम् जागृतकरतुमसमर्थः.
प्रातः सप्तवादनपश्चात् वयं
त्रिचक्रे डॉ बसु निकटे गतः.
* एक दिन 4 - 30 बजे भोर जब हम सुतल रहीं, त एक ब एक अइसन दरद भइल कि बगले में दीदी सुतल रही, बाकिर आवाजे ना निकलत रहे. कवनो तरह हाँथ से चौकी थपथपवनी त दीदी जगली. करीब 4 बजत रहे भोर. दरद त होते रहे बाकिर करीब 7 -30 बजे रिक्सा से डॉ बसु कीहाँ गइनी जा.
** One day while i was
sleeping, an unbearable, thumbing, pulsating pain developed in my chest. I even
couldn’t even raise my voice to make my eldest sister awake.
Some how by hand, I made
some sound to awake my sister. It was 4.30 am. **
डॉ बसु एम् डी अश्माकं पारिवारिकचिकित्सकः. एतत् वयथा जिगर-व्याधि
आसीत्, येन मृत्यु च सम्भवं. औषधि मूल्यम् र 2250
(USD 225) आसीत्.
* डॉ
बसु, एम् डी हमनी के पारिवारिक डॉ रहन. एह बिमारी के ऊ ‘लिवर के फोडा’ कहलन. तुरत दवाई
ना कईला प, ईजानलेवा हो सकत रहे. दवाई के दाम रहे र 2250 (USD 225), एगो गरीब आदमी
खातिर खूब जादा.
**
In the Morning, I went to Dr Basu, MD a
family physician. He diagnosed it as a ‘liver abscess’.
The Dr prescribed medicines costing Rs
2250 (USD 225), quite expensive for a poor person like me. **
द्वितीय सप्ताहे
च औषधि मूल्यम् र 2325; तृतीय सप्ताहे च औषधी मूल्यम् तथैव आसीत्,
तदा अहम् कथितं, "भवान्
मम पारिवारिक आर्थिक स्थिति जानाति; केन अहम् मूल्यवानौषधिम
करोमि? तदापि अहम् 100 कि मी चलने असमर्थं.”
* दूसर सप्ताहो में दवाई के दाम र 2325
रहे. तीसर सप्ताहो में दवाई के दाम ओसहीं रहे, त हम कहनी, "डॉ, रउआ
हमार परिवार के आर्थिक हालत मालुम बा, अतना हम कईसे दे सकेनी? आ अतना महगा दवाई खइला
के बादो हम 100 कि मी ना चल सकीं *
**
In the 2nd Week also the
cost of medicine was Rs 2325. In the 3rd
week when he almost repeated the medicines, I said, “ Dr Saheb, you know our
family’s financial situation, how can I afford. Moreover, even with such costly
medicines, I am unable to walk even 100 m.” **
चिकित्सकः
कथितवान्, "एकोपायमस्ति."
तदैव
स: कथितः, "न तु त्वया."
अहम् कथितं,
"भवान्
किंचित कथितं. "
सः पुनः कथितवान्,
"न त्वया."
"किम् एतत् एकोपायम्?”
सः कथितः, "किम्
त्वं 'प्याज`' खादयिश्यसि?"
अहम् कथितं,
"आम्, खादयिष्यामि."
एतत् श्रुत्वा सः स्व स्थानात् उत्तिष्ठ कथितं च,
"किम् त्वं 'प्याज`' खादयिश्यसि?"
अहम् पुनः उत्तरतम्
तथैव, सः आश्चर्यितमभवत्.
* डॉ साहब कहलन, "एगो उपाय बा."
बाकिर तुरते ऊ कहलन, "तेरे लायक नहीं.
"
हम कहनी, "डॉ साहब, रऊआ कुछ कहत
रहीं?"
ऊ फेरु कहलन, "आप के लिए नहीं."
"डॉ ऊ का ह जे अउरु खातिर होखे, बाकिर हमरा
खातिर ना", हम कहनी.
ऊ कहलन, "क्या तुम 'प्याज' खा सकते हो?"
त हम
कहनी, "जी, खा सकेनी."
ई सुनते डॉ आपन कुर्सी छोड़ के खड़ा हो गइलन, आश्चर्यचकित
हो के { डॉ जानत रहन, हमनी के पारिवारिक नियम कि हम एकदम शाकाहारी हइ` जा, प्याज लहसुनो
ना खाई जा } *
** The Dr said, “There is a remedy.”
But he immediately said, “No, no, not
for you.”
I said, “Dr Sahab, you were telling
something?”
He said, “No, that is not for you.”
“Dr what is that, which is ‘not for me’,
but others can take?”, I said.
“Can you take ‘onion’?”, he said.
I said, “Yes, I can.”
The doctor immediately got up from his
chair, and surprisingly repeated the question. {Dr knew that our family members
were strict vegetarian and do not take even onion and garlic.} **
अहम् कथितं, "आम्, औषधि रूपे अहम् 'अमृता' खादिष्यामि.
यदा अहम् 'मत्स्यजीगरतैलं' सूचिकेन यच्छामि, तदा 'प्याज' भक्षणम् च सम्भवम्.
तदैव अहम् 'भावप्रकाश' लिखित 'अमृता' कथा
कथितं, तत्छ्रुत्वा चिकित्सक महोदयः अति प्रसन्नमभवत्.
*
हम कहनी, "जी, दवाई के रूप में हम ''प्याज' खा सकेनी, जब सूई से 'मछड़ी जिगर
के तेल' लेतानी, त 'प्याज' खाये में का बा दवाई जइसन?
तबहीं हमरा ‘Bhaavprakaash’ इयाद आ गइल: जहां लाखो पदार्थन में खाली 'पियाज' के
'अमृता' कहल गइल बा.
डॉ साहब ई जान के बड़ा खुश भइलन."
**
I said, “Yes, I can take ‘onion’ as a
medicine, when I can take cord lever oil injection as medicine, why not
‘onion’?”
Immediately I recalled that in
‘Bhaavprakaash’, the ‘Ayurvedic Materia Medica’, out of 100s of thousands of
materials only ‘Onion’ is said as “Amritaa”. the Nectar to make one immortal.
**
चिकित्सक महोदयः मम हस्तात् पत्रम् त्वरितम् स्व हस्ते कृतं, तथा
कथितं: तदा एतां औषधि न आवश्यकं.
तदापि द्वे अकस्मात् न त्यक्तं सम्भवम्
अधुना औषधिमूल्यम् मात्र र 22 अभवत्, यत् पूर्वं र 2325 आसीत्.
* लागल
कि डॉ साहब हमरा हाँथ से पुरुजा छीन लेलन, कहलन कि तब औरु कवनो दवाई के जरूरत
नइखे.
ई 2 दवाई के एकाएक ना रोकल जा सके; अब दवाई
के दाम भइल खाली 22 र, जे पहिले र 2325 रहे *
**
The doctor almost snatched the prescription, and said, “Then there is no need
of all these medicines.
He cut all the medicines, except 2 which
couldn’t be stopped all of a sudden. The cost of medicine came down to Rs 22
from Rs 2325. **
चिकित्सक महोदयः
कथितवान्, "दिन एवं रात्रि भोजनसह 1 अमृता 30 - 40 g मासस्य खादतु,
वीनI लवण, अम्ल पदार्थान्.
अन्य द्वे औषधि पूर्ववत.
* डॉ साहब कहलन, "दिन आ रात के भोजन के साथ रोज
१ कच्चा पियाज 30 - 40 g मास के, बिना नून निम्बू आदि के दांत से
काट काट के जाओ, बस. बाक़ी 2 दवा पहले जैसा लेना *
**
The Dr instructed me to take “1 raw
onion 30 – 40 g mass without salt or lemon, freshly cut by teeth” with lunch
and again with dinner. **
अग्रिम् सप्ताहे यदा अहम् चिकित्सकसम्मुखे आगच्छम्, कथितं,
"अधुना अहम् एकसमये 500 - 600 मी चलितुम् शक्नोमि."
तदा
स: कथितवIन् , "अब किसी दवा का जरूरत नहीं, 'पियाज' के अलावे."
सः पुनः कथितवान्, "जीवनपर्यन्तं त्वं
एक 'अमृता' प्रति 10 - 12 दिने भक्षनीयम्."
अद्य पर्यन्तं अहम् ' प्रति 10
- 12 दिने एक 'अमृता' खादामि नियमतः."
* अगिला सप्लाह जब हम डॉ कीहाँ गइनी,
त कहनी, "अब हम एक बेर में 500 – 600 मी चल सकतानी,"
डॉ जी कहलन, "अब किसी दवा
का जरूरत नहीं, 'पियाज' के अलावे."
ऊ सलाह देलन, "तुम जिंदगी भर, हर 10
- 12 दिन प एक प्याज खाते रहना लिवर ठीक रखने के लिए."
हम आजो, 1 पियाज लेत रहेनी 10 - 15 दिनन में.
**
The next week when I went to the doctor, said that, “Now I can walk about
500 – 600 at a stretch."
He said, “Now no other medicine is needed
except ‘onion’.”
He suggested, “Throughout your life, keep
taking 1 onion every 10 to 12 days to take care of your lever.”
I still take the onion religiously as
prescribed. **
अतएव, अहम् तु स्तब्धं, केन एक 'आधुनिक चिकित्सकस्य अमृतायामटूटआस्था
आसीत्’.
अतएव,
पश्चात् अहम् “Eclectic Medical System-D”, www.eclecticmedicalsystem.blogspot.com
“Eclectic
Medical System” www.linkein.com
ऊपरी अग्रसरमभवम्.
* एह
सब से जादा, हम त डॉ बसु, एगो एम् डी के 'पियाज' प अइसन बिस्वास प, त
दंग रह गइनी.
बाद में एहि सब से हम
“Eclectic Medical System-D”,
www.eclecticmedicalsystem.blogspot.com
and “Eclectic Medical System” www.linkein.com के ओर आगे बढ़नी. *
** Above all, I appreciated the
confidence level of Dr Basu, MD and Specialist in MMS: ‘Modern Medical System’
in a ‘simple’ thing like ‘onion’, “Amritaa” in Ayurveda.
This inspired me to go to
practice later and advocate for “Eclectic Medical System-D” www.eclecticmedicalsystem.blogspot.com
and ‘Eclectic Medical System’ group at www.linkedIn.com
**
रुग्णावस्थात् निवृत्तम् पस्चात्, अहम् अध्ययने रतः. परन्तु अनेक काळात् वर्गे अनुपस्थित कारणे मम अद्यध्यनम् बाधितम्. अतः अहम् 'प्रतिष्ठा' त्यक्तुं निर्णीतं. अतः अहम् बी एस सी (पास ) कर्तुम् निर्णीतम्.
* बीमारी से उबरला के बाद, हम आपन पढ़ाई प ध्यान देबे लगनी; बाकिर पढ़ाई बहुत छूटल रहे, बीमारी के चलते, आ शादी में लगला के चलते; देखनी की परीक्षा त कप्पार प आगईल, बाकिर तैयारी ओइसन नइखे, जइसन होखे के चाहत रहे. .
बी एस सी
(प्रतिष्ठा) खातिर. एह से हम बी एस सी (पास) परीक्षा देबे के निर्णय कइनी.
** After
fully recovering from the ailment, I started my studies at LS College. Further,
I started doing preparations for the marriage of my sister.
The
final Examination was nearing, but I found that due to so many absenting from
the classes, I felt I was not doing justice for preparing B. Sc. (Hons).
Thus
heavy heartedly, I decided to appear in B. Sc (Pass) Course only. **
23. भगिनी कु. शान्ति-विवाहम्
Bhagini Ku Shaanti-Vivaaham
बहिन कु. शान्ति के शादी Sister Ku Shaanti's Marriage. Page 5.43 – 5.56
एकदा
मम ज्येष्ठपितृव्यः गृहे आगतवान् तथा कथितवान्, "श्वः आवाम्
सुगौली
गमनीयम्, एकबालकम् द्रष्ट:.
* एक दिन बड़का चाचा जी अइलन आ कहलन कि काल्हु भोरे सुगौली चले के बा
, एगो लइका देखे के बा. Ek din baRakaa Caacaa ji ailan aa kahlan ki,
“Kaalhu bhore Sugauli cale ke baa. Ego laikaa ke pataa laagal baa.” *
** One day my elder uncle came and said, "Tomorrow we have to go to
Sugauli to see a boy."
श्व: अहम् केचन फलम् खादित्वा,
पितृव्यनिकटे गतः, यत्र सः पूर्वमेव गमनाय उद्यतः, अतः आवाम् तत्कालमेव
रेल-स्थाने गत्वा, मूल्यसूचकाम् प्राप्तं तथा यथासमये सुगौली रेल-स्थाने गतवंतौ,
एक छात्रः प्रतीक्षायाम् आसीत्, येन सह आवाम् सुगौली ग्रामे
पगडंडी-पथे शीघ्रमेव ग्रामगतवन्तौ. एतश्मिन् ग्रामे सनातनी एवम् यवनजनाः निवसन्ति, 'दुबे एवं तिवारी' परिवाराः च.
* अगिला
दिन भोरही हम कुछ फल खा के चाचा जी कीहाँ गइनी; ऊ पाहिले से तैयार रहन, एह से
हमनी के सीधे स्टेशन गइनी जा आ टिकट ले के रेलगाड़ी में बैठ के आसानी से सुगौली पहुंचनी
जा, जहां चाचा जी के एगो स्टूडेंट खड़ा रहन. उनके साथ हमनी के खुड़पऐड़िआ राह से
जल्दिये सुगौली गांव पहुंच गइनी जा *
** Next day early in the morning I went to my uncle who was already
ready, so we straight went to the railway station. After taking tickets we sat
in the train and comfortably reached Sugauli as planned, where a student of my
uncle was waiting for us.
Alongwith the student, we went to
Sugauli Village by footpaath easyly. We came to know that the village was
inhabited by both Hindus and Muslims. Kalwar and 2 Brahman families lived in
the village, original inhabitants Dube families and Tiwary family who came from
some 8 - 10 km away near the River GanDak. **
सुगौली ग्रामे अनेक वर्षात्
'दुबे' परिवाराः निवसन्ति. पश्चात् ८ - १० की.मी.
दूरात् पंडित खेदु तिवारी स्व परिवारसह सुगौली ग्रामे आगतवान्.
* गाँव में
ब्राह्मण में खाली दुबे लोग रहत रहन पहिले से, बाद में`गंडक नदी के किनारे से
एगो तिवारी परिवार सुगौली में आ बसल मुखिआ श्री पंडित खेदु तिवारी *
** In Sugauli village among Braahmans, there were 2
families, ‘Dube’ family who were original inhabitants, and ‘Tiwari’ family
whose head Shri Pt Khedu Tiwary came from a village 8 -10 km away on the bank
of River Gandak.**
प्रातः ११ बादने वयं सुगौली ग्रामे पण्डित खेदू तिवारी गृहे गतः. सः
पूर्णकृष्णः, परन्तु बार्ता: वुद्धीमत्ताः, येन ज्ञातः यत् तस्य 3 पुत्राः तथा 5 दुहिता: सन्ति, यत् पश्चात् 7 दुहिता अभवत्.
हस्तादि प्रक्षालन पश्चात् मिष्ठान्नम् सह मधुरजलम् आसीत्.
* करीब
11 बजे दिन में हमनी के पंडित खेदु तिवारी जी के घरे पंहुचनी जा. ऊ देखे में एक्दम
करिया रहन, बाकिर बातचीत अइसन नीमन कि मन प्रशन्न हो गइल.
हाँथ मुँह
धोअते मिठाई आ शर्बत आ गइल. खाते खाते बातो करत रहीं उनका से, जे से पता चलल कि
लइका ३ भाई आ 5 बहिन बाड़न; बाद में 7 बहिन के पता चलल. *
* Laikaa 3 bahin se cho~T rahan aa I. A. me` paD*at rahan
Motihaari ke Kaulej me`. Dekhe me` aa baat bicaar se sundar aa Shaantio se go~r
rahan laikaa Shri Raajendra Tiwaari.
Laikaa ke cho~T bhaai Shri Raajkisho~r ji khoob niman
niman baat kaile, sab se cho~T bhaai Mithilesh ji rahan. *
संध्या काले वयं गो-वासे गतवन्तः सुगौली - रक्सौल रेल-गृहपारे 1 -
2 km दूरे. तत्र 4 बृषभाः, ३ गIव:, द्वे कर्मचारी आसान्. निकटे एक-बीघा क्षेत्रे आम्र-मोदफलमादि वृक्षाः आसान्. तत्रैव ३, ४ बीघा उख्र-गोधूमक्षत्रम् आसान्.
* सांझ के हमनी के गुमटी ओहपार
गोआस प गइनी जा, जहा` जोड़ी बैल, ३ ठो गाय, २ रहे, साथ में एगो टायर
गाड़िओ रहे; करीब १ बीघा में ओहिजे आम लीची कटहल बडहर आदि रहे, में ३, ४
बीघा जमीन में गेहूं ऊख के रहे, सब नीमन लागल.
Saa`jha ke hamanee ke Goaas Sugauli
– Raxaul rel-laain ke gumatee paar, ghar se kareeb 1 se
1.5 km rahe dekhe gainee jaa. Jahaa` 2 joRee Bail, 2, 3 Gaaya rahe, 1, 2
naukaro rahe, 1 go Taayar-gaaRee rahe, aa lagale kareeb 1 Bighaa me` Aam, Lici,
Jaamun, BaRhar, Imli aadi ke Dher peR rahe. Lagale 3-4 Bighaa me` uukh ke khet
rahe. *
** in the evening we went to
Goaas on the other side of the railway crossing of Sugauli - Raxaul Line, about
1 to1.5 km away. There were 2 pairs of oxen, 2, 3 cows and a Tyre-cart as well.
Near by
in about 1 acre land, there was an
orchard with mango, lichi, black berry, baRhar trees. They possessed 3 -4 Acre
land with wheat, and cane sugar. **
अत्र ज्ञातं यत् ते एक-धनधान्यसम्पूर्णकृषकः आसन तथा बालकः पठनशीलः
मुज़फ्फ़रपुरे आगत्य अहम् मातासम्मुखे विस्तारे
सर्वे वार्तां कथितं ; सा अतिप्रसन्नमभवत; तदा सा कथिता, " गच्छ, ज्योतिषी महोदयम
गणना जन्य."
* लागल कि ई लोग एगो अच्छा गृहस्थ हवन.
लइका त पड़ते रहे; एह से हमनी के लइका आ घर दुनो पसंद आइल.
मुजफ्फरपुर आ के माई से सब बात
कहनी. ऊ सुन प्रसन्न भइली, बाकिर कहली कि "जा के ज्योतिषी जी से गनना बैठवा आव."
Laagal ki ee log ego acchaa Grihast
rahan. Laikaa ta paD*te rahe. Eh se hamanee ke Laikaa aa ghar pasand aail.
Muzaffarpur aa ke maai se sab baat
kahanee, Uu sun ke prasanna bhaili, baakir kahali ki, “Jaa ke jyotishi ji se
Gananaa baiThawaa le aawa.” *
** We found that they are a good
farmer, and the boy is not only good looking, but progressive as well, the
family is cultured.
After coming to Muzaffarpur, I
described everything in detail to my mother. She became very happy and said,
"Go to the Astrologist to take his opinion, who was a friend of my
father." **
23.1 'फलित ज्योतिषम्' असफलम् ‘Falit
Jyotizam’ Asfalam ‘Falit Jotish’ Asafal 'फलित
ज्योतिष' असफल ‘Falit Jyotizam’ Asfalam Astrology is Fars.
Page
5.47 – 5.50
अहम् श्री नंदकिशोर ज्योतिषी स्थले सरैयागंज-मुज़फ़्फ़रपुरे
गतः, परन्तु सः तत्र नासीत्. मम स्वभावः कार्यसदापूर^णकर्तव्यं.
अतः अहम् 'धर्मसमाजसंस्कृतकालेजम्' गन्तुं निर्धारितः, यद्यपि अहम् फलितज्योतिषं
सदा असफलम् प्राप्तं. संस्कृत कॉलेजे गत्वा आचार्यं प्रणम्य सक्षिप्ते 'बालकस्य' एवं
तस्य परिवारविषये कथितं.
* हम श्री नंदकिशोर ज्योतिषी जी कीहाँ गइनी, सरैयागंज के एगो मंदिर में रहत रहन.
बाकिर ऊ उहाँ ना रहन, हम कवनो काम खात्मे क के रहत रहीं, एह से हम 'धर्म
समाज संस्कृत कॉलेज' जाए सोंचनी, ज्योतिष के प्रोफेस्सर के विचार लेबे खातिर,
जदपि हमरा फलित ज्योतिष प कवनो विस्वासे ना रहे; कॉलेज में ज्योतिष
प्रोफेस्सर के प्राणाम क के हम थोड़ में 'लइका' आ ओकर परिवार
के बारे में बतवनी. *
** I went to Shri Nandkishore
Jyotishi ji, who used to live in the Temple in Saraiyaganj, Muzaffarpur. He was
not present there. I always like to complete any job, so I decided to go to
“Dharma Samaj Sanskrit College” to consult the Professor of Jyotish, although I
didn’t believe in Jyotish. After bowing to the Professor, I told him briefly
about the ‘boy’ and about his family. **
** The professor told me: When everything is liked by
all, go ahead. When I said, “I request you to match the Kundalies of the boy
and the girl.”
The Professor said again, “When everything is liked by
all, what is there to match.”
I said, “What should I say to my mother?”
Promptly he said, “Go and tell Bhabhi ji: The match is
excellent.”
In fact neither of us believed in Jyotish. **
आचार्यः कथित:. "यदा सर्वे
स्लाघ्यम्, तदा गम्यताम् अग्रे."
यदा अहम् कथितं, "अहम् बालक-कन्या-गणना ज्ञातुं अनुरोधम् करोमि."
आचार्यः पुनः कथित:, "यदा सकल-स्लाघ्यम् वर्तते,
तदा किम्?"
अहम् कथितं, "मम माता किम् कथनीयम्?"
शीघ्रमेव कथितवान्, "गच्छ, कथयतु भ्रातृजया, गणना अत्युत्तमम्"
वस्तुतः न तु आचार्यः, न च अहम्
फलितज्योतिषम् मन्यतम्.
* प्रोफेस्सर जी हमरा से कहलन,
"जब सब कुछ पसंद बा, त आगे बढ़."
जब हम कहनी, "हम रऊआके लइका लईकी
कुण्डली मिलावे के अनुरोध करतानी."
फेरु प्रोफेस्सर जी कहलन, "जब सब
के सब कुछ पसंदे बा, त मिलावे के का बा ?"
हम कहनी, "हम माई के का कहब
?"
तुरत्ते ऊ कहलन, "जाओ और भाभी
जी को कह देना कि गणना बहुत अच्छा बैठ गया है"
असल में ना त प्रोफेस्सर जी आ ना हम,
फलित ज्योतिष प कबहीं विस्वास करत रहीं जा.
** The professor told me: When
everything is liked by all, go a haid. When I said, “I request you to match the
Kundalies of the boy and the girl.”
The Professor said again, “When
everything is liked by all, what is there to match.”
I said, “What should I say to my
mother?”
Promptly he said, “Go and tell
Bhabhi ji: The match is excellent.”
In fact neither of us believed in
Jyotish. **
गृहम् आगत्य, अहम् सर्वे वार्ता: कथितं. "कुण्डली मेलनम् अत्युत्तमम्."
* घर आ के, हम माई के सब कहनी
कि जानना खूब नीमन मीलल बा"
अब बहीन शान्ति के शादी के करीब
59 बारिश हो गइल बा , आ वैवाहिक जीवन खूब बा; उनका ५ लईकी, १ लइका, आ ढेर नाती
पोता साथ हसत खेलत जिनगी बीतता
फलित ज्योतिष
के का मतलब? *
** Coming to the house, I told my mother, “the Professor has told, the
match is excellent.”
Now it is going to be ~ 59 years of my younger sister’s happy conjugal
life. They are blessed with 5 daughters and 1 son, and several Grand children
all living very happily. **
मानवमष्तिकम् मात्र एक–संगणकम्. यदा “फलितज्योतिष केचन भविष्यवाणीम्” करोति, तत् तस्य मस्तिष्के प्रविश्य, तथैव कार्यं
करोति. > अतः फलितज्योतिषम् मानवस्य मष्तिकम् मात्र प्रदूषितम् करोति.
* 'फलित' ज्योतिष कहाँ बा ?
भविस्यवाणी से लोगन के दिल आ दिमाग में नाहक दोष पैदा क
देला, जे लोगन के गिमागे के ओइसनके बना देला. आदमी के दिमाग एगो बड़ कंप्यूटर
ह, जे सोंचल जाई, ऊहे होइ*
** Where is ‘Falit Jyotish’? The forecasts of Jyotish infuse avoidable
undesirable incidences, events in one’s mind. And “Whatever one thinks gravely,
seriously that happens; since human brain is a ‘Super to the power n’. Nothing
happens according to ‘Falit Jyotish’, but it happens due to what is infused in
onc’s ‘clean mind’.
Eehe ha ‘Falit Jyotish’. **
Iti FalitJyotisham. Eehe ha ha ‘Falit Jyotish’. This is
Astrology.
यदा भावी वरम प्राप्तम्, तदा अन्य
प्रबंधं सामान्यं, तथापि मम अधिकसमयम् एतत् प्रबन्धे व्यतीतम्, अन्य कोपि कुत्र, एतत् कार्य कर्तुम्? ज्येष्ठ भ्राता तु दरभंगासेवायIम् रत:.
* जब लइका
पसंद आ गइल, त तैयारी शुरू हो गइल. हमार अधिकांस समय एही तैयारी में लागे लागल, केहू
औरु रहले के रहे; भाई जी त दरभंगा नौकरी करत रहस. छोटका चाचा जी से जब तब सलाह लेत
रहीं.
Jab
laikaa pasand aa gail, ta Shaanti ke shaadi ke intajaam suru bhail. Hamaar
adhikaans samay shaadi ke taiyaari me` laagat rahe.
Aakhir
dusar kehu kaam kare waalaa kahaa` rahe, Bhai ji ta naukarie pa Darbhangaa
rahat rahan. *
** When a suitable 'boy' is found, the preparation of the marriage of Ku
Shanti started.Most of the time was spend by me in these preparations. After
all, no other person was available, as elder brother used to be in Darbhanga on
service. **
एक दिवसे अहम् रेलयानेन दरभंगा गतः. तत्र अहम्
9 प्रातः गतः. यथा कथितं अहम् मम भ्रातानिवासे गत:, परन्तु गृहस्य द्वारबाधितम्, संभवतया
भ्राता पूर्वमेव कार्यालयम् गतवान्.
अहम् क्षुधा पीडितम्, अतः निकटस्थ
आपणे गतः. तत्र मात्र 'पावरोटी' उपलब्ध:, यत् अहम् तदा न ख़ादितंम्. अतः अहम् आपणविक्रयकर्ताम् कथितं, "किं एतान् अन्डIदि अस्ति?"
सः उत्तरित:,"अत्र मात्र गोधूमचूर्णम् तथा सर्करा अस्ति "
सः 1 रूप्यकं गृहीतं.
* एक दिन हम भाई जी कीहाँ दरभंगा गइनी; करीब 9 बजे दिन में हम रेलगाड़ी से
दरभंगा पहुंचनी आ पता के अनुसार डेरा प् पहुंचनी. घर त मिलल, बाकिर ऊ बंद रहे, लगता
कि भाई जी ऑफिस चलगाइल रहन.
खूब भूख लागल रहे; नियरे के एगो छोट रेस्तरां में गइनी जहां खाली पाँव रोटी मिळत
रहे ; पावरोटी त हम कबहीं खइले ना रहीं, बाकिर दुकानदार से पूछनी की एह
में अंडा आदि त ना होखे?
दुकानदार कहलस, "न होतइ कुछुओ एह 'स्वीट टोस्ट ' में, खाली पाँव रोटी आ चीनी
हई."
ऊ 1 रुपया लेलस 4 टुकड़ा टोस्ट के.
Ek din ham Bhaaiji keehaa` Darbhangaa gaini. Karib 9 baje din me` rel
gaaRee se Darbhangaa gaini aa pataa ke anusaar Bhaai ji ke Deraa pa pahucani.
Ghar ta milal, baakir uu band rahe. Laagal ki Bhaai ji aafis cal gail rahan.
Khoob bhookh laagal rahe. Niyare ke ego choT restaraa` me` gaini jahaa`
khaali paaw roTi aadi milat rahe.
Paaw roTi ta ham kabahi` khaile naa rahee`, baakir dukaandaar se puchanee
ki eh me` anDaa aadi ta naa hokhe?
Dukaandaar kahlas ki, “Na hotai kuchuo, eh ‘sweet To~st me` khaali Paaw
roTi aa cini hai.”
Uu 1 Rs lelas. *
** One day went to Darbhanga by railway. I reached at about 9 am and went
to the given address. I could find the residence of my brother which was then
locked. Possibly my brother had already gone to office.
I was feeling hunger. I went to the nearest restaurent where only bread was
available. Till then, I had not taken bread. I asked the shopkeeper whether
there was any thing like egg in the bread?
He said, not at all, 'the sweet toast' contained only bread and
sugar.
He took only Rs 1 for 4 pisses of toast. **
अपराह्ने मम भ्राता स्व निवासे आगतवान्. भ्राता सह अहम्
भोजनम् कृत:. भ्राता पुनः स्व कार्यालयम् गतवान्.
सांध्यवेलायाम् भ्राता निवासे आगतवान्.
स: स्व मुद्रIगृहात् किञ्चित् रूप्यकानि आनितवान्, यत् श्वः अहम् सीतामड़ी
-शिवहर-रेज्मा मार्गे गन्तव्यम्, तदा ब्रातृजया सह मुजफ्फरपुरे गमनीयम्.
* दुपहर के खाये के छुट्टी में भाई
जी ऐलान त हमरा जान में जान आइल. हमनी के साथे साथे खइनी जा. भाई खा के फेरु आफिस चल गइले.
सांझ के अइले, त बैंक से कुछ रुपया ले ले अइले, जेकरा के ले के काल्हु हमरा रेलगाड़ी
से सीतामढ़ी होत शिवहर से रेज्मा से भाभी के ले के मुजफ्फरपुर जाए के रहे.
Dupahar ke awakaas me`Bhaai ji aile, ta jaan me` jaan aail. Feru bhaai ji
aafis gailan aa saanjh ke ailan ta aapan Baenk se kuch rupiaa delan jekaraa ke
le ke kaalhu ham rel se SitamaD*i ho~t, Shivahar se Rejma jaa ke bhaabhi ke le
ke KhabaRaa jaaye ke rahe. *
** My brother came to the residence in the lunch break. I took a sigh
of relief. He again went to the office after sharing the lunch. In the evening
he brought some money from his bank and gave to me, with which I had to go to
Rejmaa village in Sheohar by train via Seetamadi.**
यथा उपर्युक्तं, श्वः अहम् रेलयाने दरभंगात् सीतामढ़ी गतः, तत्पश्चात् अहम् बसयानेन शिवहरम गतः. रेजमा ग्रामहेतु शकटम् न आसीत्, अतः पदयात्रा सहारा आसीत् .
*
Jaisan ki uupar likhal baa, kaalhu ham rel se SitamaD*i gaini, uuhaa` se bas se
Shivahar gaini. karib 5 baj gail saanjh ke. Shivahar se rejmaa paidale jaaye ke
rahe, kawano sawaari ta milat naa rahe. *
** As written above, the next day I went to Sitamadi by train, from where
went to Sheohar by a bus. From Sheohar I had to go to Rejma on feet as no
transport was available. **
यदा अहम् नदीमध्ये आसम्, द्वे 20
- 25 वर्षीय युवको मम सम्मुखे आस्तां, पृष्ठे च एक युवकः आसीत्. तेषां मनसा दुष्म:. अहम् ज्ञातं नदीपाश्चात रेजमा
ग्रामें मात्र 500 m - 600 m दूरे श्री सिंह महोदयस्य गृहमा, तथा अहम् एकटीव्रधावकः .
* Jab ham nadi beec gaini jekaraa baad Rejmaa Gaa`v rahe, dui or se 2 aadmi
20-25 baris ke hamaraa paas aile. Ego aadmee peeche peeche se aawat dekhanee.
hamaraa oh logan ke mansaa khatarnaak laagal. Hamaraa maalum rahe ki nadi paar
karate karib 600 – 700 m pa Singh jee ke ghar rahe. Ham khoob jo~r se dauRa
sakat rahee`. *
** When I reached the bank of the river, I shaw that 2 young men of 20 - 25
years old, were coming to me. One man was my behind also, i felt their motive
was not good. I knew that after 500 m to 600 m, the house of Mr Singh was
situated, who was a family friend of my Sister-in -law's family. **
* बस ले पटखनीया, लगानी दौड़े मकई के खेते खेते, केहू खोजिओ ना सके कि के कहाँ बा,
दौड़े पीछे मुद देखे चहनी, तबहिये हम सिंह घरे पहुंच गइनी पीछे
से. आठ बजे रात से ज्यादा हो गइल रहे *
Bas le paThakhaniyaa jab ham makai ke khet ke paas pahu`cani. Uu logo
daurale, baakir ham muR ke kahaa` dekhani.
DauRat dauRat ham Singh ji ke ghar me` peeche se pahu`cani. Singh ji ke ghar
jab pahucani ta 8 baje raat se jaadaa ho gail rahe. *
अतः किं सोचनीयम्, धावतु तीव्रतमं, धावतु 'मक्का-क्षेत्रे'. ते कुत्र आसन्, अहम् न जानामि, परन्तु अहम् सिंह महोदयस्य गृहे आसम् रात्रौ
8 वादने.
** There was hardly any time to think, I just started running through
the field of grown up maize, no one could see any thing. Running and running,
did not look behind. Soon I reached the bachyard of the house of Mr Singh, a
family friend of my sister-in-laws family. **
श्री सिंह: : तदा गृहे नासीत्, परन्तु परिचय पश्चात् ते जलमादि आनयितः. यदा अहम् पांडे महोदयस्य गृहे गन्तुमिच्चन्,
स्वल्पाहारम् आगतः.
यदा अहम् स्वल्पाहारे व्यसतः, सिंह महोदयः
आगतवान्.
स: कथित:, "अड्य भोजनोपरान्तं विश्रामम्
कुरुत, श्वः वयं पाण्डे महोदयस्य गृहम् गमिष्यामः. अधुना संवादम्पाथयिष्यामि,”
* सिंह जी
त घरे ना रहन, बाकिर परिचय देला प ऊ लोग आवभगत में लाग गइले. जब हम
पांडे जी कीहाँ जाए के कहनी, त जलपान आ गइल ; जलपान करत करत सिंह जी
आगइलन, ऊ कहलन कि अब आराम कइल जाव, भोरे पांडे जी कींहा चलल
जाई; ऊहां खबर भेज दे तानी *
Singh ji ta ghar me` naa rahan, baakir paricaya delaa pa ghar ke log aawa
bhagat me` laag gaile. Jab ham Pande ji keehaa` jaaye ke kahani, ta jalpaan aa
gail. Jalpaan karat karat Singh ji aa gailan aa kahlan ki ab raat me` eehe`
aaraam karee`, kaalhu bhore uuhaa` jaail jaai. Aaj ham uuhaa` khabar ka
detaani.*
** Mr singh was not in the house, but on the refernce, the house
holders started taking care of mee. When I said to go to the house of
Pande jee, snacks was served.
While I was taking snacks, Mr Singh came. He told me to take rest after the
dinner, and he would take me to pande ji tommorrow morning; meanwhile he was
sending the massege then. **
श्वः प्रातः श्री वैदेही महोदयन सह अहम् तस्य गृहे गतः.
* हम दौड़ला से तनी थाकल रहीं, एह सिंह जी के सुझाव नीमन लागल, आ हम खाना खा सूत
गइनी नीमन नीमन सपना देखत ; भोरे उठानी , त देखनी कि हमरा के लेबे खातिर बैदेही
जी आइल बदन, जेकरा साथे हम उनका घरे गइनी.
Ham dauRalaa ke calate haraan ho gail rahee`, eh se Singh ji ke
sujhaaw acchaa laaga, aa ham ohije sut gaini, neeman neeman sapanaa dekhat.
Bhore uThanee ta dekhani ki hamaraa ke lebe khaatir Vaidehi ji aail rahan;
jekaraa saath ham unkaa ghar gaini. *
मम भ्रातृजया अति आह्लादितं, शान्ति विवाह कथाश्रुत्वा, तदैव सा खबड़ा गन्तुं सामग्रीन् संचिता.
श्वः प्रातः बसयानेन आवाम् खबड़ा आगतः.
* भाभी जी खूब खुश भइली, शादी कइसे आ कहाँ ठीक भइल आदि के खूब बात क के. साथे साथे ऊ हमरा साथ खबड़ा जाएं के तैयारिओं करात रही
अगिला दिन भोरे के बस से हम भाभी के ले के खबड़ा पहुचनी
Bhaabhi ji khoob khush bhaili. Shaadi kaise aa ka`haa Theek bhail aadi ke
khoob baat bhail. Saath saatha u*u hamaraa saath Khabra jaaye ke taiyaario
karat rahee.
Agilaa din bhore ke bas se ham bhaabhi ke le ke Khabra pahucani. *
My sister-in-law became very happy to listen the story of
the settlement of the marriage of Shaanti, She was making the preparations for
coming to Khabra with me tomorrow.
By the morning bus, we reached Khabra.
24. कु. शान्ति-विवाहम् कु. शान्ति के शादी Ku Shanti's Marriage.
एकतीक्ष्ण परिवर्तनम् जीवने, BCE पटनI विश्वविद्यालये अभियंत्रणमहाविद्यालये
प्रवेशम्
जिनगी में बड़ मोड़, BCE पटनI विश्वविद्यालय में इंजिनीरिंग कालेज में प्रवेश. Another Sharp Turn in the Life:
Admitted into "BCE, Patna University" Page 5.57 – 5.76
24.1 पंडित खेदु तिवारी
परिवर्तित: मम जीवनम् हमार जिनगी बदललन Hamaar Jinagi Badalalan Turned
my Life.
Page 5.57 – 5.63
अहम् अति व्यस्तमभवं स्वभगिनीविवाहव्यवस्थायाम, गत रात्रो असुप्तः.
* आपन छोट बहिन के शादी में हम एकदम व्यस्त हो गइल रहीं, एह तैयारी आ व्यवस्था खातिर, करीब पूरा रात सूत ना सकनी *
** I became extremely busy with the
preparation of the marriage of my younger sister, and due to the preparations
and management, almost whole night, I could not sleep. **
एक दिवस पश्चात् विवाहमासीत्. एक अति महत्त्वपूर्णदिवसं मम जीवने.
> अतः अहम् 'सवासने' आसम् 2 , 3 मिनटाय, यत् 8 होराशयनवत.
इदं शक्ति, आसनस्य.
> ग्रामस्य विद्यालये वरजनवासा व्यवस्था आसीत्, यत्र द्वे अस्थायी शभास्थल तथा केचन अस्थाई निवासान् च व्यवस्थितानि.
* अगिला दिन शादी रहे. हमरा जिनगी के एगो खूब महत्त्वपूर्ण दिन.
>
एह से हम 2 से 3 मिनट 'सवासन' कइनी, जे से लागल कि 8 घंटा सूत के उठनी हां ; आसन के इहे शक्ति ह.
>
गांव के स्कूल में बराती के ठहरे के इंतजाम कइले रहीं, दूगो सामियाना आ कुछ राउटियो तनावल गइल रहे *
** Next morning was the marriage date. An
extremely important day in my life.
Thus I performed ‘Savasan’ for a few minutes
and got perfectly relaxed as if I had slept at least 8 hours. This is the power
of Asanas.
The arrangement for the staying of the
mariage party was made in the building of the Village School, with 2
large Samiyaanaas and some Tents were also arranged. **
मुजफ्फरपुर रेलस्थले वरदलIगतः. तेषां स्वागतकर्तुम अहम् स्वमित्राणि सह उद्यतः.
* मुजफ्फरपुर रेलवे स्टेशन प बरात आ गइल; उनकर स्वागत खातिर हम आपन दोस्तन के साथ खड़ा रहीं, आ ओह लोगन के स्कूल के जनबासा तक ले आवे के व्यवस्था *
** The marriage party came to Muzaffarpur Railway Station. I along with some
of my friends were present to receive them and take them to Janabasa in the
school. **
वरदलः वाहनैः जनवासां आगतवन्तः ; वर श्री राजेंद्र, सहवाला मिथिलेश: तथा वरपिता पंडित खेदु तिवारी मुजफ्फरपुर नगरस्य सुन्दरतमम चतुराश्व-शकटे जनवासा आगतवन्तः, यत् पितृव्य पंडित देवीदत्त शर्मा व्यवस्थितः.
* बाराती लोगन के जनबासा ले गइल गइल कार काऱ आदि से, जे खबड़ा के स्कूल में रहे ; दूलहा राजेंद्र जी आ सहबाला जी आ दूल्हा के बाबूजी श्री पंडित खेदु तिवारी जी चार घोड़न वाला मुज़फरपुर सबसे अच्छा फिटिंग प रहन जेकर इंतजाम छोटका चाचा पंडित देवी दत्त शर्मा कइले रहन जिनका सलाह से हम काम करत रहीं *
** The maariage party was taken to Janabasaa,
Khabra School by cars and other transports. The Bride Groom Shri Rajendra
Tiwary, his youngest brother Shri Mithilesh ji as Sahbala and Pt Khedu Tivary
were sitting on the best 4-horse-driven Fitting of Mujaffarpur arranged by my
younger uncle Pt. Devi Dutta Sharma under whose guidance I was working. **
वर-वरस्वजना: "वेदआयुर्वेदगृहे" यथा समये आगतः. द्वारपूजापश्चात्
ते जनवासा गतवान्. विवाहविधि मम ज्येष्ठपितृव्येन पण्डित भवानीदत्त शर्मा महोदयेन सम्पादितः. वर पक्षस्य, अस्माकं सर्वे आमंत्रितजनानां भोजनम् ग्रामीणजनसहयोगेन अनायासम् सम्पन्नम्.
* बरात "वेद आ आयुर्वेद के घर" खबड़ा आ गइल समय प आ द्वारपूजा के बाद, बाराती के जनबासा प ले जाईल गइल. शादी के सब विधि हमार बड़का चाचा पंडित भवानीदत्त शर्मा करत रहन. बराती लोगन के, आ सराती लोगन के, आ गाँव वालन के भोज आसानी से हो गइल, गांव के लोग त कुछुओ करे के तइयार रहन. *
** The marriage party came to the “House of
Vedas and Ayurveda”, Khabra as sheduled; and after Dwarpooja was taken to
Janabasa. The process of marriage ceremony was supervised by my eldest uncle Pt
Bhawani Dutta Sharma. The feast of the marriage party, our invites and and villagers was done easily in which all my
friends and many villagers were ready to perform any work. **
मम कनिष्ठभगिनीविवाहं गतरात्रौ सृ 9058 वर्षे सम्पन्नम्.
प्रातः अहम् स्व मित्रै: सह जनवासा गत्वा चाह-पेयम् सर्वे प्राप्तवान् . तदैव जलपानं च आगतः. यदा अहम् दधी पश्चात सर्करा वितरणे व्यस्तः. तदैव मम भगिनिस्वसुरः आकर्ण्य कथितवान्,
"त्वं अधुना किं करसि?"
अहम् कथित:,
"अहम् विज्ञान परीक्षा प्रविष्टं, अभियंत्रण पठितुं 'रूड़की महाविद्यालये प्रवेशपरीक्षा’ गत मासे आसीत्, परन्तु एतत् विवाहे अहम् व्यस्तं आसम् , एकदिवस पश्चात् ‘BCE पटना प्रवेश परीक्षा अस्ति, परन्तु अहम् तत्र गन्तुं न शक्नोमि."
तदैव सः कथितवान्, "त्वं पटना गमिष्यसि."
अहम् कथितं,
"केन एतत् सम्भवम्, एतानि कार्याणि!"
सः कथितवान्, "अहम् तव पितृवत, अतः कथयामि, गच्छतु. कथयतु शिवदत्तं यत् अहम् कथितम्."
तदैव मम सहपाठी किशोर चंद्र चाचानः कथित:,
"चलतु देवदत्तः पटना मम सह."
गृहं गत्वा अहम् सर्वे वार्तान् मम भ्रातरं कथितं, तदा सः च पटना गमनाय कथितः.
* हमार छोट बहिन कु. शान्ति के शादी काल्हु राते सृ 9058 में श्री राजेंद्र तिवारी के साथ हो गइल.
भोरे भोरे हम जनबासा कुछ दोस्तन के साथ गइनी जे से समय प सब के चाह मिल जाय. कुछ देर बाद बाराती लोगन के जलपान करIववल जात रहे. हम दही के पीछे चीनी चलावत रहीं, तबहीं शान्ति के ससुर जी हमरा के बुलवले आ पुछले कि हम का करत रहीं? *
** The marriage of my sister Ku. Shanti with
Shri Rajendra Tiwary was performed last night in 1958.
Early in the morning, I went to the Janabasaa
with some of my friends to ensure that tea was served to all timely. After some
time, breakfast was being served to Baraties, the marriage party. I was serving
sugar and following the person who was serving curd. Meanwhile, my sister’s
father-in-law Pt Khedu Tiwary called me and asked, “Devadutta ji what are you
doing now a days?” **
** I said, “I have appeared in B.Sc. Examination. I
wished to study Mechanical Engineering, for which I had applied to Roorky
Engineering College, but being buisy with the arrangement of this marriage, I
could not go there. I had also applied to BCE, Patna Univerity, the compitative
examinatation for the same is day after tomorrow which also I am skipping.”
Hearing this he said, “You go and appear in the test.”
I said, “How can I? I am too buisy with all these
arrangements.” **
** He said,”I am your fatherly person, listen we will do
every thing here. go and tell Sheodutta ji; i told you to to go Patna and
appear for the test.”
My friend Shri Kishore Chandra Chachan who was listening
all these, told, “Come let us go to Patna for the Examination.” Mr Chachan had
also applied there. **
** I had no way. I came home with Chachan and told every
thing to my brother Shri Sheo Dutta Sharma who also told me to go for the
examination. **
Iti 24.1 Pt Khedu Tiwari Parivartita: mama Jeevanam
Hamaar Jinagi Badalale Turned my Life.
मम कनिष्ठपितृव्यः 'पाटलिपुत्र धर्मशाला' प्रबन्धकाय एकपत्रं लिखितवान्
मम तत्र स्थातुम्.
* हमार छोटका चाचा जी 'पाटलिपुत्र धर्मशाला' शब्जीबाग प्रबंधक के पास हमनी के रहे खातिर एगो चिट्ठी लिख के हमरा के देलन *
** My uncle wrote a letter to the Manager of
‘Pataliputra Dharmashala’, Sabjibag, Patna for our staying there. **
किशोर चंद्र चाचानेन सह अहम् पटना नगरे महेन्द्रूघाटम आगतं रेल-वाष्पपोतेन द्वितीय दिवसे प्रातः 8
वादने, तथा 10 वादने पाटलिपुत्र धर्मशालायIम्.
धर्मशाला व्यवस्थापकं अहम् पितृव्यस्य पत्रं दत्तः. तं पठित्वा सः सादरम् स्व आवासे एव स्थातुं कथितः. चाचानः तत् दिवसे रIत्रौ 9 वादने रेलयानेन चाचानेन स्तब्धः एकलघु पत्रस्य क्रिया दृष्ट्वा.
* ओहि दिन करीब 9 बजे रात के रेल गाड़ी से हमनी के पटना चल देनी जा, आ रेलवे के स्टीमर से दूसरा दिन 8 बजे भोरे महेन्द्रू घाट आ 10 बजे 'पाटलिपुत्र धर्मशाला' पहुचनी जा.
धर्मशाला के मैमेजर के हम चाचा जी वाला चिट्ठी देनी, त उ हमनी के आदर से बइठे के कहलन आ आपने घर में`रुके के कहलन.
चाचा जी के एगो २, ३
लाइन के चिट्ठी पढला के बाद मैनेजर के आदर सत्कार देख के बड़ा अचरज भइल. *
** The same day at about 9 pm train, we left
for Patna, and reached Mahendru ghat by Railway-Steamer by 8 am ‘Pataliputra
Dharmashala’ by 10am.
I handed over the letter of my uncle to the
Manager, who respectfully made us to sit and wait in his residence. Chachan was
very much influenced to see the hospitality of the Manager due to the small
letter of my uncle. **
प्रवंधक: आवां दिवस भोजनम् अयच्छत्. संभवतया 2 वादने प्रवंधकेन आवाम्
स्तातुम् एक कक्ष` दत्तः, यत् स्लाघ्यम् आसीत्. एक-द्वे जनाय सयनासनम्
सह. अहम् ३ दिवसात् जागृतमम्. अतः अहम् सयनासनतले गत्वा सुखेन सप्तम्, उपरि तु तीव्रगत्यIम्
त्रिपक्षम् चलति स्म.
* मैनेजर साहब हमनी के दुपहर के खाना खिअवलन. दिन में 2 बजे
के एगो कमरा देलन १ तल्ला प. कमरा नीमन रहे जे में एगो दू-आदमी वाला पलंग रहे. हम 3 रात से सुतल ना रहीं, एह से खूब नीँद आवत रहे
पंखा जोर से चलत रहे, बाकिर इ हमरा नीमन ना लागत रहे, काहे कि खबड़ा
त बिजली कहाँ रहे.
एह से हम पलंग के नीचे जा के आराम से सुत गइनी *
** We
were served lunch by the manager. At about 2 pm, the manager offered us a room.
The room at 1st floor was nice,
with a double bedded cot. I was awake since last 3 nights, badly in need to
sleep.
The fan was running fast, which I did not
like as I was not accustomed to electric fan, there being no electricity in
village Khabra.
So I got under the cot and went into deep
sleep telling Chachan. **
* आवां गृह रक्षकबत:-
संभवतया 5.30
वादने प्रवंधक: एक जनेनसह आगत्य कथितवान, न कोपि कक्ष` रिक्तम्, अयं पुरुषः युवा` सह स्थास्यति, किं वा तस्य मात्र इदं वस्तु अत्र स्थास्यति, इत्युकत्वा प्रवंधक: मम स्वीकृतिं ऐच्छत्. अहम् कथित:, "एवमस्तु."
* हमनी के रखवार बनवलस:
करीब 5.30 बजे मैनेजर एगो आदमी के ले के अइले, आ कहले कि, धर्मशाला में एको रूम खाली नइखे, एह से इनका के एही कमरा में रहे दीं, ना होखे त खाली इनकर ई बक्सा भीतरी रखीं, आ ई वरांडा आदि में सुत जइहें.
हम कहनी कि ठीक बा.
*
** We were made the watch
dog:
At about 5.30 pm, the manager came to us and
introduced a person who will not disturb us, he will be living in the veranda but would keep his briefcase in our room. The
manager asked us whether we will allow him.”
We replied in affirmative. **
रात्रौ उत्थाय आवाम् सब्जीबागे माडवाड़ीवासायाम् गत्वा भोजनम् कृतः. धर्मशालायाम् आगत्य अहम् पुनः खट^वातले गत्वा सुखेन सुप्तः. चाचानः च सुप्तः खट्वायाम्, परन्तु तत् माडवाडी महोदयः चाचानेन कथितः, सुप्त तथा द्वारं शुद्धावरोधं करणीयम्.
* हम आ चाचान जी सब्जीबाग के एगो माड़वाड़ी बासा में जा के रात के खाना खइनी जा.
हम फेरु पलंग के नीचे जा के सूत गइनी. पढला के बाद चाचानो पलंग प पड़ गइले, बाकिर सुते से पहिले ऊ आदमी चाचान से कहलस कि भीतर से दरवाजा नीमन से बंद क लीं, काहे कि ऊ वरण्डे में सुत जइहेँ
*
** Myself and Chachan went to Sabjibag and
had dinner in a Marwari-basa.
I again slept under the cot. After studying,
Chachan slept on the cot. The third person, a Marwari said us to securely lock
the door, as he would sleep in verandah. **
24.2 तृतीयपुरुषः द्वारे आगत्य Teesar Aadmi
Darwaajaa pa
The Third person at the Door. Page 5.68 – 5.70
संभवतया 3.30 रात्रौ, सः तृतीयपुरुषः द्वारे आगत्य तं मारयित्वा ध्वनिकृतः, तथा कथित: अधुना प्रातः, तथा यदि मम इच्छा, सः किंचित् विशिष्टं प्रदर्शयितुमिच्छति. मम निद्रा-पूर्णः तदा, अतः अहम् स्वीकृतम्.
* करीब 3.30 रात, ऊ तीसर आदमी जे माड़वाड़ी रहे, दरवाजा ठकठकवलस आ कहलस कि भोर होखहीं के बा, आ जदी ऊ हमनी के तंग नइखे करत, त ऊ हमनी के कुछ ख़ास चीज देखइहन.
तब तक हमार नींद पूरा होगईल रहे, एह से बुला लेनी जा. *
** At about 3.30 am, the 3rd person
knocked the door and told us it was already getting morning and in case he was
not disturbing us, he would like to show us some thing very extra-ordinary.
By that time I had a good sleep, we welcomed
him. **
तत् माडवाडवासी एक हीरकम् निष्काषितः यत् 4 होरायाम् प्रातः च प्रकाशपरावर्तित:. सः तस्य मूल्यम् अपृचछत्. आवाम स्तब्धः.
तदा स: कथितः ऱ 500 (अIद्य ऱ100
000)
तदा सः अन्यम्
निष्काषितः यस्य मूल्यम् र 1250 (र 250 000 अद्य 9117) आसीत् .
तथैव स: 10 -
12 हीरकम् प्रदर्शितः यस्य मूल्यम र 500
- ऱ 5000
(अद्य र 1000 000 - र 10 000 000 वर्ष 9117).
तत्पश्चात् सः एक अन्य-हीरक: निष्काषितः एवं तस्य मूल्यं अपृच्छत्.
आवाम् कथित: र600.
सः कथित:, न, एतत् मात्र र 60 (अद्य 12000), यत्
एतत् कृत्रिमम्.
* ऊ माड़वाड़ी आपन सुटकेस खोलले आ ओह में से एगो हीरा निकलले जे 4 बजे भोरो में खूब चमकत रहे. ऊ हमनी से ओकर दाम पुछले.
हमनी के चुप. तब ऊ कहलन, ऱ 500 (aaj ऱ 100 000).
तब ऊ दूसर निकलले. जेकर दाम रहे र 1250 (र 250
000 आज 9117 में).
असहीं ऊ करीब दर्जनों हीरा देखवले जेकर दाम र 500 से ऱ 5000
(र 1000 000 से र 10 000 000 आज 9117 में).
अब ऊ अउरु चमकत हीरा निकलले, आ पुछले ओकर दाम. हमनी के कहनी जा र600. ऊ कहलन: ना, ई खाली र 60 के ह (र 12000
आज 9117 में ) काहे कि ई एगो बनावटी हीरा ह. *
** The Marwari opened his suitcase and took
out a diamond which dzzled even in the feeble light of 4 am. He asked us the
price of the same.
We kept mum. Then he he said: Tat cost R 500
(R 100 000 in 2017).
Then he took out another one which cost R
1250 (R 250 000 in 2017),
Like wise he showed about a dozen costing R
500 to R 5000 (R 1000 000 to 10 000 000 in 2017).
Then he took out a much more dazzling diamond
piece, and asked the cost, We said it was around R 600. He said: No, it was
simply R 60 (R 12000 in 2017) as it was an artificial diamond. **
एतIनि सर्वें दृष्ट्वा, आवाम् आश्चर्यितौ, तदापि आवाम् सुरक्षितः. सः अवाम् कोटि रूप्यकानाम् रक्षकौ रूपे स्थापितः, तदापि आवाम् सुरक्षित:.
* ई सब देख के हमनी के अचरज भइल, बाकिर हमनी के सुरक्षित रहीं जा, काहे कि ऊ त हमनी के करोड़ो र के रखवार बना देले रहे.
भगवान भरोसे हमनी के सुरक्षित रहीं जा. *
** We were astonished to hear the same, but
found ourselves safe as we were made the watch-dog of the wealth of R 10 000
000 (R 10 million).
Thank god! We were saved. **
Iti triteeyaPurusha: The end of the show.
आवाम् एकैकम् सौचालये गत्वा सत्वरं परीक्षाभवने गमनीयम्, यत् ९ वादनात् - द्वादशवादनपर्यन्तं "पटना साइंस काँलेज-ए" आसीत्, तथा २ वादनात् ५ वदनाय गणित परीक्षा` आसीत्.
आवाम् जलपाने घृतपक्वान्नं, जिलेबी-मिष्टान्नं, आलूक-पटल-शाकः खादित्वा धन- धान्यमभवताम्.
* हमनी के एक एक क के जल्दी जल्दी तैयार भइनी जा, काहे कि ९ बजे से १२ बजे के बीच भौतिक विज्ञान के, आ २ से ५ के बीच गणित के जांच परीक्षा रहे. रसायन विज्ञान के परीक्षा अगिला दिन ९ बजे दिन से १२ बजे के बीच में रहे.
हमनी के जलपान में कचौड़ी - जिलेबी आ आलू-परवल के तरकारी लेनी जा, का कहलजाव, मजा आगईल गरम गरम खा के!!! *
** We went to bath room and took our bath one
by one quickly, as at 9 am to 12 am we had to appear in the Physics Entrance
Exam and 2 to 5 pm there was Mathematics Exam; followed by Chemistry, the next
day at 9am.
We took our breakfast KacauRee, Jilebi and
Aloo-Parval ke tarkaari, kaa kahaljaaw. mazaa aa gail garam garam khaa ke. **
मम परीक्षाकेन्द्रमासीत्
"विज्ञानमहाविद्यालयस्य मुख्यभवनम्” यत् अशोकराजपथसम्मुखे आसीत् एक:
150 फ़ीट विस्तृ त् मार्गसह.
भौतिकविज्ञानपरीक्षा प्रारभत, यत्र त्रिपुस्तिकाः आसन, येषां प्रश्नपत्रानुसारेण उपयोगम् करणीयम्.
* हमार परीक्षा केंद्र रहे "साइंस कालेज के मुख्य हॉल” जे ठीक अशोक राजपथ के सामने रहे, जेकर चौड़ाई रहे १५० फ़ीट.
हम मेन हॉल में गइनी आ चाचान जी दूसर हॉल में. भौतिक विज्ञान के परीक्षा शुरू भइल. तीन ठो कॉपी रहे जे में जवना प्रश्न के उत्तर देबे के रहे, ओही में लिखे के रहे. *
** We went to the Examination Center at the
Main Hall of the Science College, the entrance of which was directly from the
Ashok Raj Path. The college approach road was about 150 ft wide.
I went to the Main Hall and Chachan to
another hall.
The Physics Examination started. There were 3
different copy books with their respective questions. **
अहम् द्वादशवIदने मुख्यभवनादवहिः आगतः. तत् 150 फ़ीट विस्तृतमार्गेचलन अहम् श्रुतः,
"अहम् 85 संख्या प्रश्नोत्तरं कृत:".
अन्ये कथितः,
"अहम् 80 अंकानि उत्तरम् कृतः."
*बारह बजे दिन के कॉपी सब दे के हम हॉल से बाहर अइनी. हमरा प्रश्न तनी भारी लागल, जे से हम 70-ए नंबर के उत्तर दे सकनी.
इहे सब सोचत 150 फ़ीट चौड़ा राह प चलत रही, त सुननी कि,"हम त 85 नंबर के बनवनी", दूसर केहू कहत रहन, "हमरा 80 त आइये जाई."
** At 12 noon, I came out of the hall after
submitting the copy books. I found the questions reasonably tough, as I could
solve questions hardly of 70 marks.
While I was moving on the 150 ft wide
approach road slowly looking for Chachan, I heard candidates saying: They could
solve for only 80 marks, some were saying for 85 marks. Still I
decided to continue for the Examination.
On the way, I met Chachan also, who also was
not very happy. **
अवाम् 2 वादने गणितपरीक्षा तथा अन्य दिवसे रसायन विज्ञानपरीक्षायाम्
उपविष्टः ये सुंदरमभवताम्.
* हमनी के 2 बजे गणित आ अगिला दिन रसायन विज्ञान के परीक्षा देनी जा, जे खूब नीमन भइल रहे. *
** We appeared in the Mathematics and the
next day in Chemistry which were very nice. **
अवाम् मोदफलपुरम् आगतः. एकपक्षान्तरे "BCE प्रवेशपरीक्षाफलमागत:. अहम् 17म स्थानम् प्राप्तम्, सर्वे 56000 प्रत्यासीसमूहे, मम अङ्काः-
भौतिक विज्ञान
67 अंक 100 अंकात्
रसायन विज्ञान
98 अंक 100 अंकात्
गणित
100 अंक 100 अंकात्.
*हमनी के मुजफ्फरपुर आगइनी जा. करीब 1 पख के भीतरे "BCE के प्रवेश परीक्षा" नतीजा आ गइल. हमार 17म स्थान आइल, 56000 से जादा प्रत्यासियन में, हमरा नंबर मीलल:
भौतिक विज्ञान 67 अंक 100 में
रसायन विज्ञान 98 अंक 100 में
गणित
100 अंक 100 में *
** We came back to Muzaffarpur. After about a
fortnight, the result of the ‘Entrance Examination of BCE. I was placed at 17th position
out of over 56 000 candidates appeared in total, scoring the following
marks:
Physics 67
marks
Chemistry 98
marks
Mathematics 100 marks out of 100 each.
**
यदा अहम् BCE,
"बिहार इंजीनियरिंग कॉलेज" प्रवेशजन्य गतः, तदा ज्ञातः यत् भौतिक विज्ञाने मम प्राप्तांकाः सर्वोच्चमं यत् 67 आसीत्.
गणिते 18 छात्राः शत प्रतिशत प्राप्त:, तथा रसायन विज्ञाने उच्चतमं प्राप्तांकाः 99 आसीत्.
प्रति विषये तीस्र: पुस्तिकाः आसन् > 34 अंकपुस्तिका विदेश गतः,
एका 33
अंक पुस्तिका भारते बिहार प्रदेशाद्वहिः, तथा अन्या 33 अंक पुस्तिका विहारस्य अन्य विश्वविद्यालये परीक्षणाय प्रेशिताः.
इदं पुस्तिका परीक्षनं उत्तमम्. .
परन्तु मम सहपाठी किशोर चन्द्र चाचान: प्रवेशं न प्राप्तः.
* जब हम BCE, "बिहार इंजीनियरिंग कॉलेज" प्रवेश लेबे गइनी त पता चलल कि हम भौतिक विज्ञान में` सबसे अच्छा नंबर मिलल रहे 67 .
गणित में` 18 लोगन के 100 में 100 मिलल, आ रसायन विज्ञान में सब से जादा 99 रहे.
हर विषय के 3 कॉपी रहे > 34 नंबर वाला कॉपी देश से बहरी भेजाइल रहे जांच खातिर, 33 नंबर के एगो कॉपी जांच खातिर बिहार से बहरी के कवनो विश्वविद्यालय में भेजल गइल रहे.
ई त हमरा विचार से बड़ा नीमन इंतजाम रहे.
बाकिर हमार सहपाठी किशोर चन्द्र चाचान प्रवेश ना पवलन *
** When I went to BCE, Bihar College of
Engineering for taking admission, I came to know that I had scored the maximum
marks in Physics.
In Mathematics 18 candidates got 100 marks,
where as in Chemistry the highest marks was 99.
Each subject had 3 Copy Books > for 34
marks copy was sent to some University outside India, for 33 marks was sent out
side the state and for the other 33 marks in another University of Bihar.
Thus > It was an excellent examining arrangement
in my view.
However, my friend Kishor Chandra Chachan
could not succeed. **
अतः गणिते 16 छात्राः शत्प्रतिशतं अंकान् प्राप्तवन्तः तथा रसायन विज्ञाने तेषां स्थानम् ममोपरि आसीत् सर्वे 266 अंकान् प्राप्त्वा, यत्र मम अंकम्
265 आसीत्. इद्रिसी आसीत् BCE
प्रवेश परीक्षा.
"राष्ट्रीय तकनिकी संस्थान",
पटना, NITP.
* एह से गणित में 16 छात्रन के 100 में 100 अंक मिलल रहे आ रसायन विज्ञानो में हमरा से जादा मिलल रहे जिनकर सब लेके 266 अंक रहे, जबकि हमार रहे 265 अंक. अइसन रहे BCE के प्रवेश परीक्षा, जे अब "राष्ट्रीय तकनिकी संस्थान", पटना हो गइल बा, NITP.
** Obviously 16 candidates obtained 100 marks
each in Mathematics and Chemistry whose position were above mine; each having
266 total, compared to mine 265 total marks. Such was the competition at BCE, ‘Bihar College of Engineering’, now NIT,
‘National Institute of Technology’, Patna. **
25. यांत्रिकीअभियंत्रणअध्ययनम् YaantrikiAbhiyantra0IaAdhyayanam,
B. Sc मिकैनिकल इंजीनियरिंग के पढ़ाई
Studying B. Sc (Mechanical Engineering). Page
5.77 - 5.93
(Continued Part-5)
No comments:
Post a Comment