3. Autobiography of Dr Pt Deo Dutta Sharma Part-3, Bhaag-3
28.11.2016
12. खबरा जनानां प्रेमादरम्
Khabraa JanaPremaAdaram
खबड़ा के लोगन के
प्रेम आ आदर Khabraa ke logan ke Prem-Aadar, Respect and Love of
the People of Khabra. Page
3.54 – 3.52
मम वाल्यकालम् खबडाग्रामे,
मोदफलपुरे, बिहार प्रदेशे, भारते व्यतीत:.
*हमाऱ लइकाई` खबडा गांव, थाना सदर, जी. मोदफलपूर, मुजफ्फरपुर,
बिहार, भारत में बीतल. *
** My
childhood and boyhood was spent in the village Khabra, PS Sadar, Dt
Modafalpuram, Muzaffarpur, Bihar, India. **
महान् खबडाग्रामवासी जनाः मह्यं आदरम् तथा अपारप्रेमम् च ज्ञापितवन्तः.
ते उन्नतम्, तदापि सर्वे सर्वथामहान-आसन्,
अतएव ते मह्यं प्रेमादऱम् कृतवन्तः.
* महान खबड़ा
गाँव के लोग सब तरह से महान बाड़न, लोग खूब उन्नतो बाड़े; तबहुँ सब लोग, बूढ़
आ जवान हमारा से प्यारो करत रहन आ ादारो देत रहन लोग *
** The
people of the great Khabra village are great indeed in all respects, being
highly developed. However, everybody, young and old used to
love,
respect me beyond my imagination. **
वाल्यकाले, अहम् स्व गृहनिकटस्थ अन्य गृहे कुत्रमपि गमनम् कर्तुम् समर्थः.
तत्र जनाः आदरेण मध्यम् स्वागतम् करोति स्म. ललना भगिन्यः, भ्रातृजया, मातुली आदरेण प्रेमभावेन
किमपि अदत्तुम् अददन्.
Tatra janaa: aadare0Ia mahyam
swaagatambkaroti sma. Lalanaa, bhagini, bhraatriJayaa, maatuli aadare0Ia,
premaabhaavena kimapi adttum adadan.
* लइकाई में`अपना
घर के निअरे हम कवनो घर में` आ जा सकत रही, आ दीदी, भाभी, चाची हमारा के कुछुओ खाए के
देत रही, उनका समझे में ना आवत रहे कि
का खियाई
आ का पिआईं. *
** As a
child, I was free to enter any house in Khabra, and the Didi, Bhabhi, Chachi,
Dadi used to entertain me in various manners. **
अनेकाः शिक्षितजनाः, उच्चपदे कार्यरतजनाः च, यथा ग्रामप्रमुखः, प्रधानः, मुजफ्फरपुर-कारागारअधिकारी, केचन आचार्याः, स्थानीय एम् पी, (केंद्रीय मंत्री, न तु खबड़ावासी) आदरम् कृतवन्तः वालकाळात ईव.
खबड़ा ग्रामनिवासीरूपे अहम् भाग्यशाली.
* ईहां तक कि, काफी पदल लिखल लोग, आ ऊँच पद प काम करत लोग, जइसे गांव के मुखिया, आ प्रधान, मुजफ्फरपुर के जेलर / जेल सुपरटेंडेंट, कुछ प्रोफेस्सर, लोकल एम् पी, (कुछ कैबिनेट मंत्री, खबड़ा के ना )
आदर करत रहन लइकाईए से.
खबड़ा गांव निवासी में हम अपना के भाग्यशाली मानतानी. *
** Even
the well educated, and highly posted persons of the village, like the one who
was Village Mukhia, Village Pradhan, Dt Jailer / Jail Supdt, some Professors,
Local MP, (even some top Cabinet Ministers, not from Khabra) used to regard me.
I am a
fortunate person to be in the village Khabra. **
इति सत्यमेव:- खबड़ा ग्राममहान्, यत् 'Oo
.. m' संमम्' महान्,
खबड़ा = ख ब ड़ा
ख = अनंत-अन्तरिक्ष:
B, ब = 'इहलोकम्' अश्माकं विश्वम्; तथा 'इतरलोकम्'
इति सत्यमेव
खबड़ा ग्राममेवमहान्, यत् 'Oo .. m' संमम्' महान्,
खबड़ा = ख ब ड़ा
ख = अनंत-अन्तरिक्षम्
=
'इहलोकम् ' अश्माकं विश्व तथा 'इतरलोकम् '.
'ड़ R~'
- 'EM' तरङ्गम् = "यत् तरति" Yat ‘tarati’,
‘र’ = किरण
रूपे kira0Ia roope
ङ्गम् = gacchati गच्छति ‘ड़’ रूपे roope.
वस्तुतः "खबड़ा" ग्राममेव महान् => ‘Oo..m’ समम्:-
खबड़ा
= ख + ब + ड़
रव = अगृहम् , अंतरिक्षम्
ब = ब्रह्माण्डं = इहलोकं + इतरलोकम्.
इहलोकं =
युनिवर्षम् पदार्थेन निर्मितम्.
इतरलोकम् = विपरीतपदार्थेन निर्मितं
> वेदानुसारेण.
न मात्र एतान, अत्र 'ड़' सह '.'
च अस्ति ॐ
ग्राम 'खबड़ा'
> एतत् महत्वपूर्णंम्.
Ø अतने ना, असर 'ड़' में ॐ जइसन '.'
ओ बा
'खबड़ा' गाँव, अतना महत्व के बा, जहँवा हमार लइकाईं आ बालकपन बीतल.
Ø Not only
this: the letter ‘Ra~’ of Devanagari includes even the ‘ .’ of the ‘Oo..m’ =
The first letter of ‘Devanagari Script’
Ø एतत् महान् खबड़ा ग्रामं, यत्र अहम् वाल्यकालम व्यतीतः !!!
Such a Great is the village ‘Khabra’ where I enjoyed my
childhood and Boyhood!!!
** In
fact, village ‘Khabra’ itself is great, which signifies > As great as
‘Oo..m’, as depicted below:
Khabra =
Kha + Ba + Ra~.
In Hindi
/ Sanskrit ‘Kha’ = ‘khula’ Antarix, Open Space
‘B’ =
Top Part stands for ‘IHALOC’ or ‘The Universe’ + bottom one for ‘ITARALOC’
which according to Vedas is similar to ‘the Universe’
but made
of ‘Anti-matters’.
‘Ra~’ =
‘EM waves’ moving in serpentine ways in ‘Kha’, ‘Empty-Space.
Ø The
people of the near-by villages like “Mishra-Tola’, Gannipur, Dariyapur-Kafen,
Chajan, Tarsan, Patahi, Dumri, Ladaura, Madhaul etc used to respect me and my
family, including many in the town of Muzaffarpur. **
खबड़ाग्रामें
अनेकसज्जनपुरुषाः, लोककल्याणकारीपुरुषाः आसन् , यथा
श्रीमती परंतुरी
कुंवर यस्य गृहम् 'खबड़ा-दरबार' नाम्नी प्रसिद्धमासीत्, मम पितृमित्रमासीत्. अधुना सा
दिवङ्गतI.
* खबड़ा गाँव
में ढेर सज्जन लोग, जनहितकारी लोग रहन, जइसे श्रीमती परंतुरी कुंवर जेकरा घर के
लोग "खबड़ा दरबार" कहत रहन. ऊ बाबूजी के एगो दोस्त रही.
अब ऊ दिवंगत
बाडी. *
Khabaraa Graame anekaSajjanaPurushaa:, LokaKalyaanakaariPurushaa:
aasan, yathaa:
Smt Parantoori Ku`war > YasyaGriham ‘darbaara’ naamni
prasiddham aaseet. Saa mama maatriwat aaseet. Saa mama PitriMitram aaseet.
Adhunaa saa divangataa.
श्री रामलखन ओझा > अश्माकं हितैषी आसीत्. तस्य पुत्रः श्री
रामनरेश ओझा च अश्माकं हितैषी आसीत्. अधुना श्री रामलखन ओझा
एवं श्री रामनरेश ओझा दिवंगतम्.
** Shri Raama Lakhan Ojhaa > Azmaakam hitaesee aaseet,
tasya putra: Shri Raamanaresh Ojhaa ca azmaakam hitaisee aaseet. Adhunaa Shri
Raama Lakhan Ojhaa eva` Shri Raamanaresh Ojhaa divangatau. **
** खबड़ाग्रामें अनेकसज्जनपुरुषाः, लोककल्याणकारीपुरुषाः आसन्, यथा
श्रीमती परंतुरी कुंवर यस्य गृहम् 'खबड़ा-दरबार' नाम्नी प्रसिद्धमासीत्,
मम पितृमित्रमासीत्. अधुना सा दिवङ्गतI.
Khabaraa Graame anekaSajjanaPurushaa:,
lokaKalyaanakaariPurushaa: aasan, yathaa:
Smt Parantoori Ku`war > YasyaGriham ‘darbaara’ naamni
prasiddham aaseet. Saa mama maatriwat aaseet. Saa mama PitriMitram aaseet.
Adhunaa saa divangataa.
श्री रामलखन ओझा > अश्माकं हितैषी आसीत्. तस्य पुत्रः
श्री रामनरेश ओझा च अश्माकं हितैषी आसीत्. अधुना श्री रामलखन ओझा एवं श्री रामनरेश ओझा
दिवंगतम्.
Shri Raama Lakhan Ojhaa > Azmaakam hitaesee aaseet,
tasya putra: Shri Raamanaresh Ojhaa ca azmaakam hitaisee aaseet. Adhunaa Shri
Raama Lakhan Ojhaa eva` Shri Raamanaresh Ojhaa divangatam.
खबड़ा ग्रामे अनेकसज्जनाः आसन्, तेषां अधुना अनेकाः दिवन्गता:.
>
श्री शिवचंद्र ओझा, पूर्व
"खबड़ा ग्राम पंचायत राज"
प्रमुखI: :-
श्री प्रधान ओझा,
श्री वैद्यनाथ ओझा,
डॉ रामाशीष ओझा,
श्री सरयुग प्र सिंह,
श्री गुजार ओझा,
श्री ठाकुर ओझा,
श्री साहेब ओझा, श्री रामरूप ओझा
श्री रामसागर ओझा, गुरूजी
श्री सच्चिदानंद प्र सिंह,
श्री चतुर्भुज ओझा चंचल,
श्री रामचंद्र, रहबर,
श्री रामश्रेष्ठ ओझा,
... ...
Khabaraa Graame anekaa: SajjanaPuruzaa: aasan, tezaam
adhunaa anekaa: divangataa:. >
Shri Shivacandra Ojhaa, GraamaMukhyam poorve,
Shri Pradhaana Ojhaa,
Shri Vaidyanaatha Ojhaa,
Dr
Raamaasheez Ojha
Shri
Sarayug Pd Singh
Shri
Gulajaar Ojhaa,
Shri
Thaakur Ojhaa,
Shri
Raamasaagar Ojhaa, Guru ji
Shri
Saccidaananda Prasaad Singh
Caturbhuj
Ojhaa, Cancal
Shri
RaamashrezTha Ojha ... ...
…
…
13. मित्राणि
Mitraa0Ii dost लोग Friends.
Page 3.54 – 3.57
मानवस्य जीवने मित्राणि
अत्यावश्यकं, येन जीवनम् मधुरं भवति. वाल्यकालमित्राणि अति महत्वपूर्णं, मित्रसह क्रीडनम्
मधुरम्.
संकटकाले
मित्रमेव सहायकः.
Maanavasya mitraa0Ii aavasyakam, yena jeevanaMadhuram
bhavati. VaalaKaalaMitraa0Ii ati mahatvapoor0Iam. MitraSah kreeDanam madhuram.
SankaTa kaale mitraMeva sahaayaka:.
* आदमी के जिनगी में दोस्त के
बड़ा महत्व बा, जे से जिनगी नीमन हो जालI; लइकाईं के मीत, त मीठे होला; मीत के साथ खेलल कबहुँ भुलाइबे
ना करे.
संकट के घड़ी में मीते काम आवेला.
*
** People have many friends who are very important in
ones life. childhood friends are real ones. Playing with friends has sweet
memory,
In a crisis friends are very helpful. **
खबड़ाग्रामे मम अनेकानि मित्राणि. तेषां अधुना अनेकाः दिवन्गता:,
यथा शिव कुमार ओझI, श्यामनंदन ओझा, त्रिभुवन ओझा, शारदा ओझा, सर्वे खबड़ा निवासी वालकाले.
महेंद्र ओझा, अवधबिहारी ओझा, श्री किशोर चंद्र चाचान 'पुरानी बाजाऱ', मुज़फ़्फ़रपुर
मम मित्राणि.
Khabaraa graame mama anekaani mItraani, yathaa Shiva
Kumaar Ojhaa, Awadha Bihaari Ojhaa, Syaamanandan Ojhaa, Tribhuwan Ojhaa,
Mahendra Ojhaa, Shaaradaa Ojhaa sarve KhabaRaa nivasee vaalakaale. Shri Kisho~r
Candra Caacaan, Puraani Baazaar, Muzaffarpur ca mama Miitram. Adhuna Shri
Kisho~r Candra CaacaanaVahu: divangatam.
* खबड़ा में हमार ढेर मीत रहन,
जे में से कुछ अब दिवंगत होगइलन; जइसे शिव कुमार ओझा, अवधबिहारी
ओझा, श्यामनंदन ओझा, त्रिभुवन ओझा, महेंद्र ओझा, शारदा ओझा, सब खबड़ा निवासी लइकाइन
में; श्री किशोर चंद्र चाचान 'पुरानी बाजार, मुज़फ़्फ़रपुर, मित, दिवङ्गत.
*
** I
had many friends in village Khabra. Some have already gone away in the space,
like Shiv Kumar Ojha, Awadh Bihari Ojha, Shyamnandan Ojha, Tribhuvan Ojha,
mahendra Ojha, Sharda Ojha all the residents of Khabra in the Childhood.
Shri
Kishore Chandra Chachaan, Purani Bazar, Muzaffarpur
who
has gone away in the Space. **
भिलाई नगरे अहम् १७ वर्षपर्यन्तं कार्यरतम् आसम्. तत्र अनेकाः सहकार्यकर्ताः आसन्, परन्तु न कोपि मित्रम्.
* भिलाई में हम 17 बरिश काम कईनी, जहा अनेको सहकर्मी रहन, बाकिर एको मीत ना मीलल. *
** Bhilaai Nagare aha` 17
varzaParyantam kaaratam aasam. Tatra anekaa: sahKaaryakartaa aasan, parantu, na
kopi mitram.**
श्री शिव कुमार ओझा मम सत्यमित्रं, तस्य पुत्रौ च मम हितैषी, अधुना शिव कुमार: दिवंगत:,
श्री श्यामनंदन ओझा मम मित्रं, य: मम बी सी ई अभियंत्रणप्रवेशे
अति सहाय्यम् कृतः, अधुना स: दिवंगत:.
मम मित्रं श्री त्रिभुवन ओझा च अधुना दिवङ्गतम् .
* श्री शिव कुमार ओझा हमार मीत रहन, अब ऊ दिवंगत बाड़े;
उनकर
२ बेटा हितैषी हवन. *.
** Shri Shiva Kumaar Ojhaa mama vaastavik Mitram, tasya
putraan, pautran ca mama snehee santi. Adhuna
Shri Shiva Kumaar Ojhaa divangata:. **
Shri Shyaamanandan Ojha mama mitram, ya: mama BCE
Abhiyantra0IaPraveshe ati sahaayyam krita:. Adhuna Shri ShyaamaNandan
Ojhaa divangatam.
Shri Tribhuvan Ojhaa ca
adhunaa divangatam.
श्री महेंद्र ओझा, स्नातकोत्तरः.
स: दीर्घकाळात्
"खबड़ा ग्राम पंचायत राज"
प्रमुख: आसीत् .
Mahendra Ojhaa
Snaatakottara:. Sa: ane~ka kaalaat
“KhabaRaa Graam Pancaayate
Mukhyaa Pade” aaseet.
* श्री महेंद्र ओझा, एम् ए, ढेर दिनन तक
"खबड़ा ग्राम पंचायत राज" के मुखिया रहन.*
** Shri
Mahendra Ojha, MA was “Mukhiya” of
“Khabra Gram
Panchayat Raj” for long period. **
डॉ अवध बिहारी ओझा मम मित्रम्, य: मयूरविहारे, दिल्लीमहानगरे निवसति. तस्य ललना एवं पुत्री तत्रैव निकटे गौतमबुद्ध नगरे निवसति, तथा पुत्र:, पुत्रबधु प्रपौत्रसह कनाडादेशे निवसति अधुना.
मित्र-शारदा ओझा दिवङ्गत:.
* हमार मित्र अवधबिहारी ओझा मयूरविहार, दिल्लीमहानगर में रहेलन;
बेटा, बहु, आ पोता कनाडा में रहेलन.
मित्र शारदा ओझा दिवङ्गत हो गइले.
** Dr Awadha Bihaari Ojhaa mama mitra:, ya:
Mayoorvihaare, DilliMahaanagare vasati. Tasya lalanaa evam putri tatraiva nikaTe
GautamBuddhaNagare nivasati, tatha Putra, PutraBadhu, praputraSah KanaaDaa
deshe nivasati adhuna.
MitraShaaradaa Ojhaa adhunaa divangata:. **
Vastuta: Mitra / Vandhu: ka:?
उत्सवे
व्यसने चैव, दुर्भिक्षे राष्ट्रविप्लवे;
राजद्वारे
स्मशाने च, यः तिष्ठति स बान्धवः ,
Ø tathaiva
mitram ca.
Utsave vyasane caiva, durvixe raztraviplave;
Raajadwaare, smashaane ca ya: tizThati sa Vaandhava:.
14. जीवनयापनम् Jeevanayaapanam
खर्चा के जरिया
Kharcaa ke Saadhan Livelihood. Page 3.58 – 3.61
मम पिता-दिवंगतपश्चात्, अहम्
मम ज्येष्ठ भ्राता, कनिष्ठभगिनी,
अश्माकं माता देवरती देवी सह गृहे 4
जनाः आसम्.
Mama Pitaa-divangataPascaat, aham, mama jyezTha bhraata,
kanizTha bhagini azmaakam Mata Smt Devarati Devee sah grihe 4 janaa: aasan.
* पिता जी के दिवंगत भइला के बाद, हम आपन माई श्रीमती देवरती
बहीन आ भाई जी के साथ रहत रहीं. *
** After the loss of my father, I lived in
village Khabra alongwith my
Mother, Smt. Deva Rati Devi. **
मम भ्राता
तथा अहम् ब्रह्मचारी. मम पिता १४-१५ सहस्र रूप्यकान्
मुजफ्फरपुर मुख्यपत्रालये संचितवान्, येन अश्माकं पठनव्ययमभवत्.
खबडा, कफेन, सकरी तथा दुबियाहीं ग्रामेंशु कृषियोग्य
क्षेत्रां आसन्.
येन अश्माकं भोजन जीवनयापनमभवत्.
Mama bhraataa tathaa aha` Brahmacaaree. Mama Pitaa 14 –
15 sahashra Rupyakaani MuzaffarpuraMukhyaPatraalaye
sancitawaan, yena azmaakam paThanaVyayam abhavat. KhabaRaa, Kafena, Sakari,
tathaa Dubiaahee` graamesu KriziYogyaXetraan aasan, yena azmaakam bhojana,
jeevanaYaapanamabhavat.
* हम आ भाई जी ब्रह्मचारी रहीजा; पिताजी १४-१५ हजार रुपया सजों
के रखले रहन, जा से हमनी के भोजन आ दूसर खर्चा चलल.
खबड़ा, कफ़ेन, सकरी आ दुबिआही में`खेती के जमीन रहे,
जे से अमनी के भोजन आ जिनगी चलल. *
** My elder brother and myself were
Brahmachari. My father had deposited 14-15 thousand R. in the Savings Bank,
Muzaffarpur HPO
which helped us in our education.
In Khabra,
Dariyapur Kafen, Sakari and Dubiahi,
there
were farming land, which helped us in our living. **
एकदा
नन्हकू ठाकुर कलकत्ता - बॉम्बे निपुणबालकर्मी मम गृहे आगत्य मुजफ्फरपुर नगरे एक
प्रसाधनगृहं "सैलून" स्थापनाय अनुरोधम् कृतः; सः कथित: यत् स: कार्य-पूर्णतया निपुण:,
तथा अवाम् न किंचिद करणीयं, मात्र प्रदिदिवसे उपार्जितम् मुद्रा आपणात् आदाय
अत्र आनयितुं कार्यंम्, आपण स्थापनापश्चात्.
*
एक दिन कलकत्ता आ बॉम्बे के काम करे वाला हजाम नन्हकू ठाकुर हमनी के
घरे आ के कहले कि उनका खातिर एगो सैलून शहर में खुलवा दीजा; हमनी के कुछुओ ना
करे के पडी, सिवा रोज के रोज कमाई ले आवे होई *
** One
day Nanhaku Thakur, Calcutta and Bombay-Returned young barber of our village
came to us, myself and my elder brother and requested us to establish a Saloon in
the Muzaffarpur, City. He said, he is well qualified and will manage the Saloon
run with a few barbers, we had to do nothing except initial investment and
every evening collecting the money earned for the day. **
प्रथमम् मम
भ्राता बालकतरनी-आपणम् स्थापनाय अलम्. परन्तु यदा अहम् कथितं यत अश्माकं कार्यं मात्र
प्रतिदिनं मुद्रासंग्रम्, तदा स;
स्वीकृतवान्;
धनाभावे सः
गणेश ओझा सहभागी भूत्वा, "बालकतरण्याप0Iम्" स्थापितम्.
* शुरू में त हमार भाई जी बारबर सैलून खोले के नकार
देलन, ब्राह्मण होखे के चलते; जब हम कहनी कि हज्जाम के काम हमनी
के नइखे करे के, ता नन्हकू करीहे,
त भाई जी मानगईले. *
**
Initially my brother refused to be owning a barber-shop being a Brahman. When I
said to accept the request, since our job was just owning the shop and
investing and collecting money earned, he accepted. **
** Since we were short of money, my brother influenced Shri
Ganesh Ojha, the younger brother of his friend Shri Ramchanra Ojha Rahbar to
join hands, since Rahbar ji was posted out of Muzaffarpur and working in PO, a
Govt. Servant couldn’t indulge in a buisiness. **
'बालकतरनयापणम्' 'छाता-चौक' स्थाने, मुज़फ़्फ़रपुरे स्थापितं, अश्माकं
पितृव्यगृहनिकटे ; १५ दिवसपश्चात् आपणात् आय र ४०, तथा
३० दिवसपश्चात् एतत् र ८० - ९० प्रतिदिनं अभवत् सृ ९०५२ वर्षे,
यत् अधुना र 510 000 प्रति माशं
भवति. इति लघु व्यापारेण उपलब्धिः.
सुन्दरम्!!!
सैलून 'छाता
चौक' मुजफ्फरपुर में खुलल, हमनी के चाचा जी के घर के निअरे नयाटोला में.
करीब १५ दिनन बाद
र ४० से ८० / प्रतिदिन आ ३० दिन बाद र ८० से ९० /प्रतिदिन गइल १९५२ बारिस में, जे आज करीब र 510 000 / महीना के बराबर
बा. लघु
व्यापार से उपलब्धिः.
> नीमन
आमदनी!!! *
The
Saloon was opened at ‘Chhataa Chouk’, Muzaffarpur
near the
house of my uncles in Nayatola.
After
about 15 days, the daily net earning of each of the 2 partners became
R.40 to 80, which increased to R.80 to R.90 per month, then USD 80 to 90 $ per
day in 1952. which is => R 510 000/month.
A good
earning indeed by a small buisiness!!! **
अनेक वालबालाः
संध्याकालम् गृहे आगम्य क्रीड़नाय प्रेरितम्.
अतः पितृव्यनिकटे गम्य अनुरोधम् कृतं यत् एकछIत्र-पाठनाय अहमिछिआमि. 2-3 दिवस पश्चात् स: एकI वयस्कमहिलाम् पाठयितुं कथितवान् संध्याकाले,
येन र 30 प्रति मासोपलब्धि अभवत्.
अतः गृहे
सकल उपलब्धी र 2560 प्रतिमास अभवत् सृ. 9052 वर्षे, यत् अधुना
सृ. 9117
वर्षे र 516 000 प्रतिमासम् भवति.
* ढेर लइका सब सांझ के खेले खातिर हमारा के घींच के ले
जात रहन, माई त केहू के रोकते ना रही; हम छोटका चाचा
जी से एगो सांझ में` ट्युसन करावे के कहनी, एह झंझटो से हम बच जाई आ कुछ आमदनियों हो जाय.
बात चाचा जी के खूब अच्छा लागल, आ ऊ २-३ दिनन में
एगो क्रिस्चन औरत के संस्कृत पडावे के कहले सप्ताह में ५ दिन. जे हमरा के र ३० डेट
रहे;
एह से घर के आमदनी र ९० + 1 = 91 करीब हो गइल सृ ९०५२
में, जे आज करीब र 516000 प्रति महीना भइल *
** Many
children used to come to me every eveing and pulled for playing. They knew
nobody was there to chech them, my mother never told me to read or not to play.
Thus I went to my youngest uncle, Pt Dei Dutta Sharma. Acharya in 7 Subjects,
Teerth in 2 subjects and double PhD in Prakrit, Pali and Jainology; and in
oriental laguage, Head Pandit of BB Collegiate School and requested him to
fetch a Tuision for me to keep me engaged to avoid children pressing me for
playing in the evening.
After a
few days he sent me to a Christian Lady to teach her Sanskrit 5 / 6 days a
week, who agreed to pay me R.30 / month.
Thus,
our av. monthly earning became R.85 *30+ 30 = R 2580 per month at 1952 – 55
prices. => 2580*200 = R. 516000 / month**
Ø A good income from a small buisiness.
15. सकरी, दुबियाही
कृषि Sakri, Dubiaahee` Krizi Sakari,
Dubiaahee`
खेती kheti Sakri Dubiahi Land Farming. Page 3.62 – 3.67
अहम् सृ 9049 वर्षे प्रथमा परीक्षा, 9052 वर्षे मध्यमा परीक्षा
उत्तीर्णंम्, परन्तु मम
मुख्यकार्यमासीत् सकरी तथा दुबियाही गत्वा गोधूम् धान्यं, आलूका, खीरा प्रभृति व्यंजनानी भोक्तुं गृहे आनयनम्.
Aha` Sri: 9049 Varze Prathamaa, 9052
MadhyamaaPareexottiroIam.
Parantu mama mukhya kaaryam aaseet Sakari tathaa
Dubiyaahee` gatvaa godhumam, Dhaanyam, Aalukaa, kheera praviti vyanjanaan bhoktum grihe
anayanam.
* सृ ९०४९ बरीस में हमार मुख्य काम रहे, सकरी, दुबिआही
जा के गेहू ,
धान, दूसर आलू जइसन साग ले आवे के. *
** During 1949 my main job was to go to Sakri
and Dubiaahi` and bring wheat, Paddy, potato and other things for our food. **
** अश्माकं
आय-व्ययम् Azmaakam Aaya-vyayam.
हमनी के खर्चा
बचा Hamanee ke kharcaa-barcaa Regarding our
livelyhood:
अहम् सदा
सकरी ग्रामे गछन्ति स्म, साकादि अIनयितुं, यथा:-
करबेल्लम्, कर्कटी,
मरीचं, पटल, अIलुकम्, मुलिका, वर्त्तकी, आदि
अन्नानि:-
धान्यं, यवं, गोधूमम्, मधुलिका, कोडिका, सामिका,
तथा केचन द्विदलानि.
* हम हरदम सकरी जात रही
साग -सब्जी ले आवे खातिर करइला, ककड़ी, खीरा, मरीचा, नेनुआ, आलू , मूली, टमाटो;
अन्न:-
धान, जव,
गेहूं, मड़ुआ, कोदो, संवा आ कुछ दलहन. मूंग आदि
** I
regularly used go to go Sakari to fetch various types of vegetables: green
gourd, bittergourd, potaato, khaara, taroi etc.
Among
cerials, we used to grow in our land wheat, Barly, maize, rice, kodo, Sanwaa,
tanguni, madua (ragi), and pulses like: arhar, masoor, urad, moonge. **
मम सप्ताहे 2 -3 दिवसे सकरी ग्रामें
गमनं आवश्यकं. गोधूमम्,
धान्यं, आलुकाः एवं व्यंजन-आनयितुं.
गोधूमम्, द्विदलम् जन्य यदा कदा दुबिआही गमनमभवत्, यत्र
श्री शिवन राय: एवं तस्य कनिष्ठः श्री रामसेवक राय: अश्माकं कार्यकर्ता.
पश्चात् शीवन रायस्य
पुत्रः शुकदेव राय:, तथा तस्य पुत्रः, प्रपुत्रः च
“दुबियाही ग्रामपंचायत राज्य प्रमुखौ”
अभवताम्,
अधुना प्रपौत्र: अशोक कुमारः च
“दुबियाही ग्रामपंचायत राज्य प्रमुखः”
तथा अश्माकं प्रपौत्रवत्.
श्री रामसेवक रायस्य
४ पुत्राः मल्हू राय प्रभृतिः.
Mama
Saptaahe 2 – 3 divase Sakari Graame gamanam aavashyakam. Godhumam, Dhaanyam,
Aaluka ... eva` anya vyanjanaan aanayitum.
Godhumam,
dhaanyam, dwidalam Dubiaahhee` Graame abhawat, yatra Shri Sheevan Raai tathaa
Raamasevaka Raai azmaakam kaaryam kuruta:.
Pascaat
Shivana RaayaPutra: Shukdeva Raaya:, tathaa praautra: eva` PraPautra: Ashok Kumaara:
ca mama kaaryamakarot. RaamSevaka Raayasya 4 putraa:
Malhu
Raaya prabhriti aasan.
* हम सप्ताह में २ -३ दिन सकरी गाँव जात रहीं, गेंहु ,
धान, आलू, खीरा , ककड़ी, तरोई , झिंगुनी आदि ले आवे खातिर.
कबहीं कबहीं दुबियाहीओ जात रहीं जहवा हमनी के गुमास्ता
श्री सीवन राय आ उनकरे चोट भाई श्री रामसेवक राय रहन.
सीवन राय के बेटा श्री सुकदेव राय आ उनकर बेटा आ पोता जे
ग्राम पंचायत राज के मुखिया रहन आ आजो उनकरे पोता श्री अशोक कुमार मुखिया बाड़े,
जे हमार पोते जइसन बाड़े, हमनी के काम देखेले.
*
**
I used to go to village Sakari 2-3 times a week for bringing wheet, paddy,
potato, cucumber, kakadee, and other veg items.
Sometimes
I used to go to village Dubiyaahi where our care taker was Shri Shivan Rai and
his younger brother Raamsevak Rai. later Sukdeva Rai s/o Shivan Rai and his son
and Grand son Ashoke Kumar became our care taker who became Mukhia of the
Dubiyahi Grampanchayat Raj. **
अहम् तIर्सन मार्गे दुबियाहीं ग्राम गच्छन काले यदा अहम् निजस्थाने सरावरतटे आगतं,
द्वे जनौ मम निकटे आगत्य उक्तं यत् तौ मार्गे भूत्Iन दृष्टः, अगर गमनं असुरक्षितम्.
अहम् 7 - 8 वर्षीय वालः, परन्तु ज्ञातं यत् भूत -प्रेत कुत्रमपि न भवति.
अतः अहम् विश्रमोपरान्तं स्व मार्गे गमनं कृतं; मार्गे एक पीपल वृक्ष निकटे शवदाहोपरांत केचन अर्धजलित् काष्ठा: आदि आसीत्.
Ekadaa
aha` Taarasan maarge Dubiaahee` Graame gamanaKaale yadaa aha` nirjanaSthaane
ekaSarovara-taTe aagata`, dwe janau kathitau yat maarge kecan
bhoot-preta-drizTwaa te yena kena prakaare0Ia suraxiam atra aagatau. Tau
kathitau, “Agre gamanam asuraxitam”.
Aha`7- 8
varzeeyaVaala: gyaatam yat bhoot-pretaaadi maztizka-bhramamaatram. Ata: aha`
tatSarovaraNikaTe maarge agaccham.
* एक बेर हम तारसन होत दुबिआही
रही. राह में एगो तलाव के किनारे बड़ा सुन सान जगह रहे, सांझ भइल जाट रहे आ हम तलाव के किनारे बइठ के सुस्ताये लगनी। यही गहरी दूसरा और २ आदमी दरल भागत हमरा नियरे आ के हाँफत कि आगे भूत बा,
इहI` से ओने गइल सुरक्षित नइखे.
हम चुप चाप उनकर बात सुननी , बाकिर ७ - ८ बरिसे में ई ज्ञान हो गइल रहे कि भूत -प्रेत कहइ ना होखे, सुस्तइला प जब हम एगो पीपर पेड़ के नियरे से जात रहीं, त केहू के डाह संस्कार के बाद कुछ अधजलाल लकड़ी आ रIख देखनी, औरु कुछुओ ना मिलल "
** Once I was going to Dubiyahi through Tarsan village
path, when I came to a lonely place by the side of a pond. While i was taking
reast under a peepal tree, 2 persons said that ahead there was a Demon, somehow
they could come here safely.
They sugested me not to go further for the sake of
safety. Then I was a boy of juat 7 – 8 years young, still I knew that there is
nothing like Bhoot Pret Demon etc. All these are illusions. Therefore I proceeded
on my way to the doubtful tree on the bank of the pond where ashes of some dead
bodies was lying. **
अन्य काले दुबियाहीं निकटे यदा अहम् नदीजले गच्छन्ति
स्म, जलम धिकम् आसीत्,
अतः अहम् अन्य मार्गे गन्तुं ेच्छतं, तदैव द्वौ जनौ मम हस्तौ
स्व हस्ते नीत्वा नदीअन्यतटे कृतवन्तौ, तथा पृच्छत्,
"त्वं कुत्र गमिष्यसि, अधुना ७ वादने संध्या वेलायाम् गमनेत् भयं कथं न भवति, अहम् कुत्र गच्छामि
?"
एतान प्रश्नान
उत्तरम एकदा असम्भवं, अतः मया उत्तारितम मात्र अंतिम प्रश्नं,
"अहम्
श्री शिवन राय गृहे गच्छामि"
सः पुनः कथित:,
किं अहम् पंडित जी?
अहम्,
"आम्."
तौ शीघ्रमेव कथितौ: "प्रणाम"
Anya
kaale Dubiyaahee` nikaTe yadaa aha` nadiJale agacchham, dwau ‘NaTau’
mama
hastau swa haste dritvaa, jalaat upari kritva anya taTe aanayataam tatha
kathita:, etasmin kaale Sandhyaavelaayaam saptaVaadane nadiJalapaaraGamanam
aSuraxitam. Aham kathitam: Aha` niDaram. Tau puna: suraxaa vaartaa: kritawantu.
Parantu yadaa aha` kathiam:”Aha` Shivana Raaya grihe gamizyaami.”
Tadaa
eka: kathita: “Ki` aha` Panndita ji?”
“Aam”,
aha` kathia:. Sheeghram tau mahyam pranaman,
tathaa
mama sah Graame aagatau.
*
बाद में जब हम दुबियाही जात रही, त नदी में पानी जादा देखा के लवटे लगानी दूसर
राह देखे ख़ातित, घरी देखनी की हमारा के दू आदमी दुनो और से ब्याह पकड़ के
ऊपर उठा के
नदी पार करा देलन, की एह सुरुज दुबला बाद से गइला में
का डर नइखे लागत!!!
कहवा जातानी
आदि
हम कहनी कि हम शिवन राय कीहाँ तानी.
ऊ पुछलन, "क़ा हम पंडित जी हई?"
हमरा हाँ
कहला प ऊ कहलन: प्रणाम, aa
कहले
कि अइसन समय में अकेले आइल ठीक ना ह.
हम कहनी कि हमरा पास एगो लुंगी आ लंगोट के अलावे बडले का बा ?
साच त ई रहे कि ओह दुनो के धंधा लूट आ चोरी रहे,
बाकिर हमरे खेत में ई लोग रहत रहन.
** Later
once I was going to Dubiyaahi, I had to cross the river, but the water was more
and I do not know swiming, Thus I deciided to go through some other route, then
I saw that 2 persons hav caught my hands from either sides and crossed the
river lifting me up. **
तो एकसह अनेकाः प्रश्नवृष्टि कृतवन्तौ;
कथं अहम् रात्रौ गच्छामि?
किम् अहम् भयभीतं?
अहम् क:?
कुत्र गच्छाम्यहम्?
एतान् प्रश्नान् न केचन अपृच्छत् 'सोवियत संघेपि यदा अहम् पश्चात् तत्र गतः
अहम् मात्र अंतिमप्रश्नोत्तरं दत्तं;
"अहम् श्री शीवन राय गृहे गच्छामि"
एतत् श्रुत्वा तौ नतमस्तकं प्रणमतौ!
पुनः तौ प्रश्नम् कृतवन्तौ तथा प्रश्नांकृतवन्तौ, "कथं अहम् रात्रौ गच्छामि?
* ऊ फटा फट प्रश्न प प्रश्न दागे लगले;
हम अतना लेट अकेले काहे जातानी?
का हमरा दर ना लागे?
हम के हई`?
हम कहा` जातानी ?
अतना प्रश्न त बाद में जब हम 'यू एस एस आर' में कही जाट रही, त ना केहू पूछत रहन;
हम खाली अंतिम प्रश्न के जबाब देनी,
"हम शिवन राय के घर जातानी"
फेरु ऊ पुछले कि, "का हम पंडित जी?"
"ह`", हम कहनी;
ऊ लोग तुरते झुक के प्रणाम कइले, आ फेरु एगो प्रश्न दाग देलन;
हम अतना देर से काहे जातानी? *
** They
immediately asked me volley's of questions:
Why was
I going so late in the dark?
Didn’t I
am afraid of?
Who I
am?
Where was
I going?
So many
questions no one had asked me, even when I visited some where in USSR later.
i merely
replied the last question,
“I
am going to Shri Shivan Rai’s house”
Again
they asked whether I am ‘Pandit ji’?
When I
said, Yes.
They
immediately bowed to me. and asked why was I going so late in dark? **
अहम् कथितं मम समीपे एकलुंगिका
एवं लँगोटम त्यक्त्वा?
* हम कहनी
की हमरा पास बड़ले का बा, खाली एगो लुंगी, लंगोटा औरु कुछुओ ना *
** I
said: “What is my possession, except a Lungi and a Langot, ander wear; being a
Brahmachaari no shirt, no pant, no coat, no shoes.
In fact
by profession, they were thieves and looters,
who were
residing in my barren fielled. **
16. धर्मसमाज संस्कृत
महाविद्यालयम् DharmaSamaajSanskrit- Mahaavidyaalayam संस्कृत कॉलेज Sanskrit Kaulej Dharma Samaj Sanskrit
College. Page
3.68 – 3.72
सृ ९०४९ वर्षे "बिहार संस्कृत एसोसिएशन"
प्रथमा परीक्षा उत्तीर्णंकृत्वा, अहम् "धर्म समाज संस्कृत महाविद्यालयम्, मुज़फ़्फ़रपुरे गतः,
यत्र पंडित रामकरण शर्मा, यः पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा शिष्यः आसीत्, सः
व्याकरण आचार्यः आसीत्; यत्र अहम् मध्यमा (व्याकाण -साहित्य) विषये प्रविष्टं सामान्य
रूपे शुल्कमादाय.
* सृ ९०४९ बारिस में` हम " बिहार संस्कृत
एसोसिएशन" से प्रथमा परीक्षा पास का गइनी; फेरु धर्म समाज संस्कृत कालेज
गइनी जहां पण्डित रामकरण शर्मा संस्कृत व्याकरण के प्रोफेस्सर रहन , जे पण्डित अम्बिकादत्त
शर्मा शिष्य रहन आ उहइ जा के मध्यमा (व्याकरण साहित्य ) में` नाव लिखवाली`
*
** After passing Prathama from ‘Bihar
Sanskrit Examination Board’ in 1949 CE, I went to ‘Dharmasamaj Sanskrit College’,
Muzaffarpur where Pt Ramkaran Sharma, a disciple of Acharya Pt Ambika Datta
Sharma was the Professor of Grammar, for taking Admission in Madhyama (Vyakaran
& Sahitya).
I was easily admitted into the college after
paying the required amount. **
अहम्
संस्कृत व्याकरण तथा संस्कृत साहित्यवर्गे यथा संमये गच्छन्ति स्म. मम महाविद्यालयः
खबड़ा ग्रामात् पगमार्गे उमाशंकर बाबू गृह-मार्गे
5 km आसीत् ; परन्तु द्विचक्रयाने कल्याणी मार्गे 8 km आसीत्. अहम् प्रतिदिनं यथासमये वर्गे अगच्छम्.
* हम संस्कृत व्याकरण आ साहित्य के क्लास करे लगनी
; हमार खबड़ा के घर कालेज से करीब ५कम रहे खुरपइडिआ से उमाशंकर बाबू
के हाता हो के; आ करीब ८कम रहे कल्याणी चौक हो के साइकिल आवे में *
** I started attending the classes of
‘Sanskrit Grammer’ and ‘Sanskrit Literature’ going to the respective classes.
My house at Khabra was about 5km by short cut travelling on foot via the campus
of Umashankar Babu or 8km via Kalyani Chauk travelling by a bicycle. **
एकदा यदा अहम् महाविद्यालये गच्छति स्म.
मम सह ४-५ सहपाठी च आसन, यदा वयं चतुर्भुजस्थानात् निकटे आस्म
; भीषण उष्णं, जलम अत्यावस्यकमासीत परन्तु अहम् नगर-नलात् जलम
अलम, यत्र चर्म-यन्त्रं आसीत् ,अतः ब्रह्मचारी केन जलम् पानीयम्.
* एक बेर जब हम
कालेज जाट रहीं त साथ में 4 – 5 सहपाठियों रहन. जब हमनी के चतुर्भुजस्थान से नियरे
रहीं, ओह सब लोगन में हम सब से छोट रहीं. खूब गरमी रहे. पियासो खूब लागल रहे. हम त
शहर के नल से पानीयो ना पीयत रहीं, काहे कि ओकर वाशर चाम
के होत रहें, जे कवनो ब्रह्मचारी खातिर छी छी ह. *
** Once while coming to the college myself
and a few of my class-mates were passing through Chaturbujsthan. I was the
youngest of all of them. It was scotching heat.
On the way, we were very thirsty, but I was not taking piped water of any Municipality since the tap contained a water made of leather, a
taboo for a Brahmachari. **
यदा वयं एकगृहनिकटे विश्रामे आसन् , एका सुन्दरललना
अश्माकं निकटे आगत्य जलमयच्छत् मिष्ठान्न सह, सा मम हस्तधृत्वा भीतरी गता. तदैव
मम सहपाठिनः अट्टहास कृ म् तवन्तः, तथा कथितवन्तः "गच्छ गच्छ; सा
त्वया 'पूआ' दास्यति; सर्वे पुनः अट्टहासम् कृतवन्तः कथिताः च "गच्छ भगिनीसह".
* जब हमनी के एगो घर के सामने बैठ के आराम करत रहीजा
त, एगो सुनर ललना सब के शीतल जल पियवली. बाकिर हमार हाँथ पकड़ के भीतर ले जाए लगली, त
सब साथी लोग ठहाका मIरे लगले. आ कहले कि "जा जा पूआ मिली. *
** While we were taking rest in front of a
house, a nice lady came to us offering water and jaggery. She
caught my hand and tried to take me in. My mates started laughing at me, which
I didn’t like at all, so I started going with her.
One of my mate said, “Go, she will give you
‘Pooaa’, a home-made sweet dish.”All started laughing at me and saying, “Go, go
with your Didi.”. **
अश्रुनन् कृत्वा अहम् सा सह गतः. सा बाह्यावरणनिष्कास्य केचन
मोदफलम्
मह्यं अददत् . अहम् सानंदेन भक्षितं, जलाभावे एतत् अति श्लाघ्यमासीत्. अहम् अचिन्तयम् यत् केन सा ज्ञाता यत् नगरजलात् अलम् मह्यं. सा भगिनी-समम् कार्यकृता.
तत्पश्चात् अहम् कथितं, "अधुना अहम् गच्छामि" सहर्षं
सा वहि: आगत्य कथिता "बाई, पुनः आगच्छतु".
इदं 'पुनः' कदI भविष्यति, अहम् न जानामि. परन्तु
अहम् तस्य प्रेमसिंचितम् अद्य च.
* बिना कुछ सुनले हम
उनका साथ चल गइनी. ऊ हमरा के दू चार गो छील छील के प्यार से लीची देली जे हम गुबुर गुबुर खा गइनी. खूब
नीमन लागल; पियासो चल गइल, बाकिर आज तक हमरा ई पता ना चलल उनका ई कैसे पता चलल कि हम शहर के कल के पानी ना पीहीं ?
का ई ओह बहिन के भीतरी
प्रेम रहे?
ई सब हमार सहपाठी
लोग ना समझ सकलन.
बाद में, बहुत बाद में
हमरा पता लागल कि ढेर बात आदमी बिना कहले उहले समझ जाला, जब कवनो बात मन
से कइल जाय. *
** Ignoring them, I went with her. She gave
me some Lichi pealed off, which I took happily. Then I said, “I must go, else I
would be late in the class.”
She came down with me, and said, “Please come
again and again to your sister.”
I went with her. She pealed off a few Lichis
and offered me. My thirst was well quenched. I was watching her sisterly love.
But how could she knew that as a Brramachaari I was not taking tap water the
washer of which was made of leather.
Whenever a person is deeply involved, she /he
naturally automat5ically knows every thing.
Could our mates understood all these.
After moving a few hundred metres, my mates
met, and started laughing at me.
Some of them uttered: have you taken Pooaa?
How did you like? ….
Later after I grew up, I came to know that
Chaturbhuj Sthan was a Red-light area of Muzaffarpur, and my mates were making
fun of me.
However they remained deprived of some basic
human values. **
17. मध्यमा व्याकरणसाहित्य परीक्षा Madyamaa
Vyaakar0Ia-Saahitya Pareexa Madhyamaa Pareexa व्याकरणसाहित्य परीक्षा Senior
Secondary Exam in Sanskrit Grammar and Literature. Page
3.73 – 3.75
प्रथमा परीक्षोत्तीर्णं पश्चात् अहम्
धर्म समाज संस्कृत महाविद्यालये गत:. प्रथमं अहम् ज्योतिष आचार्य समीपे ज्योतिष पठितुं
गतः.
आचार्य महानुभावः कथितं:- त्वं आचार्य पंडित अम्बिकादत्त
शर्मा पुत्र:, अतः स्पष्टरूपेण कथयामि ज्योतिषम्, मुख्यतया फलितज्योतिषम् त्वया न पठनीयम् यत्
इदं सत्यम् न भवति.
अतः अहम् ज्योतिष पठितुं इच्छा त्यक्त्वम्.
* प्रथमा पास कइला के बाद हम ढरमा समाज संस्कृत कालेज,
मुजफ्फरपुर गइनी ज्योतिष के आचार्य प्रोफेस्सर कीहा`, ज्योतिष पडे खातिर. बाकिर
ऊ प्रोफेस्सर कहलन कि, "तुम तो आचार्य जी पुत्र हो, इसलिए मैं ख़ास
कर के स्पष्ट रूप से कह सकता हूँ कि ज्योतिष ख़ास कर फलित ज्योतिष पढ़ना ठीक नहीं
है. मैं तो गलती कर चुका हूँ। तुम क्यों करोगे? तब हम ज्योतिष पढ़े के विचार छोड़
देनी.
** After
passing Prathamaa, I had gone to the Jyotish Professor, for getting admitted to
Madhyama (Jyotish). But the Professor discouraged me stating that: “You are the
son of Acharya ji whom i respected a lot; frankly speaking ‘Jyotish’ i.e.
‘Falit Jyotish’ is not a good thing to study, I made a mistake, so you
shouldn’t study it.”
After
this, I left the idea of studying Jyotish. **
सृ ९०५२ वर्षे
मध्यमा अंतिम परीक्षI आगता. महाविद्यालयः मम गृहात् दूरमासीत्. अतः अहम् देवी मंदिर निकटे धर्मशालायें ३
- ४ दिवसाय गतः, यत्र महाविद्यालयगमनं सामान्यमासीत्. तथा रात्रौ मार्गविद्युतप्रकाशे पठनं न दुष्करम्.
खबड़ा ग्रामे विद्युतनासीत्, न च मृत्तितैलम् प्रकाशकरनाय उपलब्धम्.
एवं मम परीक्षा
सम्पूर्णम्.
* सृ ९०५२ बरीस में मध्यमा अंतिम परीक्षा आइल
; महाविद्यालय से हमार घर दूर रहे, आ खबड़ा में बिजलिओ ना रहे. फेरु किरासन तेलों
मिले में दिक्कार रहे.
एह से हम देवी मंदिर
वाला धर्मशाला में` आ के रहे लगानी ४- ५ दिनन खातिर, जहा` से कालेज नियरे रहे आ रोड
पोल के बत्ती रात भर जलत रहे जेकरा अजोर में`हम ढेर रात तक पडत रहीं ;
एह तरह से हमार मध्यमा
परीक्षा पूरा भईल.
** Final
Madhyama Examination was nearing in 1952 CE. There was no electricity in Khabra
village. Availability of k. oil was difficult after 2nd WW.
My house
was at far diatance from DSS College.
So I
decided to stay in the Dharmashala in the campus of Devi Mandir of Umashankar
Babu. I shifted there for 3 – 4 days. There I could study under the electric
pole light till late night as required.
Thus my
Madhyama Examination got completed. **
एवं अहम्
३ वर्षीय मध्यमा संस्कृत (व्याकरण) उत्तीर्णंम् सृ ९०५२ वर्षे. तदा अहम् आचार्य गंगाधर
त्रिपाठी निकटे गत्वा शास्त्री (वेद धरमाशास्त्र कर्मकांड) वर्गे प्रवेशं प्राप्तम्. आचार्य
गंगाधर त्रिपाठी लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम स्व पितुः सह निवसत्. तथा पश्चात् राजकीय संस्कृत महाविद्यालय, भागलपुर प्रधानाचार्यरूपे
सेवा निवृत्तः.
* एह तरह
से हमार ३ सल्ला मध्यमा संस्कृत (व्याकरण साहित्य ) पूरा भइल आ हम सृ ९०५२
बारिस में` मध्यमा पास क लेनी.
तब हम आचार्य
गंगाधर त्रिपाठी, जे बाद में सरकारी संस्कृत कालेज भागलपुर के प्रिंसिपल हो के सेवा
निवृत्त भइले, उनका पास गइनी आ
शास्त्री (वेद
धर्मशाश्त्र कर्मकांड) में प्रवेश लेनी. *
**
Madhyama (Sanskrit Grammar and Literature), a 3 year Intermediate course, was
completed and I Passed Madhyama (Sanskrit Vyakaran & Sahitya) in 1952CE.
I went
to Professor Gangadhar Tripathee (who later retired as the Principal,
Government Sanskrit College, Bhagalpur ) and got admitted in Shashtree (Veda,
Dharmashashtra & Karmakand) in 1952. **
एतां विषयIन् अति रोचकान्. अतः अहम् तेषां अध्ययने रताः. वेद ज्ञानभण्डारम् . धर्मशास्त्रम् "मानवेन सह जीवनयापनमध्ययनम् " उक्तं च:-
"सहनाववतु
सहनौभुनक्तु सहवीर्यं करवावहै."
* ई सब विषय बड़ा नीमन लागत रहे, एह से एकरा पड़े में ऍम लाग गइनी.
वेद त ज्ञान के भंडारे ह.
धर्मशास्त्र सिखावेला कि
"कईसे लोग साथ साथ मिल के रहे, दिन उन्नति करे"
** These
subjects were very interesting, therefore I whole heatedly
started
studying them.
Veda is
the treasure of Knowledge.
Dharmashaashtra
is the
“Learning of living together with the Mankind”**
18. मम शिक्षा योजना
Mama ShixaaYojanaa हमार आगे के पढ़ाई
के निर्णय Hamaar aage ke PaD*aai ke Nirnay
The Planning of my further Education. Page
3.76 – 3.82
मम ज्येष्ठभ्राता श्री शिवदत्त शर्मा मध्यमापरीक्षोत्तीर्णमभवत् तथा हिंदी-आँग्लभाषा सह
सृ. 9050 वर्षे
"बिहार माध्यमिक परीक्षा" उत्तीर्णमभवत्. सः सृ 9056 वर्षे अर्थशाश्त्रस^नातकोत्तरपरीक्षा उत्तीर्णमभवत्.
Mama JyezTha bhraataa Shri Shiva Datta Sharmaa
MadyamaaPareexotteer0Iosbhavat tathaa Hindi-Aangla BhaazaaSah Sri: 9050 Varze
“Bihaar Maadhyamik Pareexotteer0Iamabhavat”. Sa: Sri: 9054 Varze
ArthashaashtraSah SnatakaPareexaa, tathaa Sri: 9056 Varze
ArthashaashtraSnaatakottaraPareexaa utteer0Imabhavat.
* हमार भाई जी श्री शिवदत्त शर्मा सृ ९०५० वर्षे "बिहार
संस्कृत असोसिएसन " से मध्यमा (व्याकरण साहित्य ) आ "बिहार सेकंडरी
स्कूल एक्सामिनेसन बोर्ड" पटना से १९५० में पास कइले; फेरु ऊ
१९५४ में बी ए अर्थशास्त्र आ एम् ए अर्धशास्त्र १९५६ में पास कइले
Hamaar Bhaai ji Shri Shiva Datta Sharmaa Sri:
9050 me` “Bihaar Sanskrit Association” se Madhyamaa (Vyaakarn Sahitya) aa
“Bihar Secondary School Examination Board” Patna ke “Secondary School Exam.”
paas kaile 1950 me`. Feru uu 1954 me` BA Arth-Shaastra aa MA Arth-Shaastra 1956
me` paas kaile.*
** My elder brother, Shri Sheo Dutta Sharma passed ‘Madhyam
Examination’ of ‘Bihar Sanskrit Association’, Patna in 1950 CE as well as
“Secondary School Exam” of Bihar Secondary Examination Board, Patna. He passed
BA with Economics in 1954 and MA Economics in 1956 CE. **
पश्यतां अधुना मम अग्रे पठनव्यवस्था:-
अब देखीं हमार आगे के पढ़ाई के
खिलकत:-
Ab dekhee` hamaraa paD*aai ke khilkat:-
Now look at the charming-fact about my
further studies:
सृ 9050 वर्षे "वेद
आयुर्वेद गृहे" एकपारिवारिक समीति गठितं अग्रे मम पठननिर्णय जन्य ,
यत् खबड़ा, मुजफ्फरपुर , बिहार, भारत, एशिया, पृथ्वी,
सूर्यमण्डले, आकाशगंगा नाम्नि निहारिकायाम् ब्रह्माण्डस्य इहलोक भागे, यं आधुनिक वैज्ञानिकाः 'यूनिवर्स'
इति कथ्यन्ते, तत्र मम माता देवरती देवी, शिक्षित-विदुषी,
मम पितृव्यः पण्डित भवानीदत्त शर्मा 7 विषये आचार्य:
संस्कृत व्याकरण, साहित्य, वेद, आयुर्वेद, धर्मशास्त्र, मीमांशा, शांख्य, योग, बी ए
(अंगरेजी), तथा
मम भ्राता श्री शिवदत्त शर्मा > मम अग्रे
पठन-निर्णय हेतु.
* सृ ९०५२ में एगो "पारिवारिक
समीति" बनल "वेद आयुर्वेद के घर", खबड़ा, मुजफ्फरपुर , बिहार, भारत,
एशिया, पृथ्वी, सूरज बाबा कीहाँ आकाशगंगा नाव के निहारिका, ब्रह्माण्ड के इहलोक
भाग में, जेकरा के आज के वैज्ञानिक 'यूनिवर्स' कहलन ओह में;
जेकर अ
ध्यक्षा रही हमा माई, देवरती देवी एगो
शिक्षित-विदुषी, आ सदस्य रहन
पण्डित भवानीदत्त शर्मा ७ विषयन में
आचार्य संस्कृत व्याकरण, साहित्य, वेद, आयुर्वेद, धर्मशास्त्र, मीमांशा, शांख्य योग,
बी ए (अंगरेजी ), आ
हमार भाई जी श्री
शिवदत्त शर्मा >
हमार पढ़ाई के निर्णय करे खातिर.
*
**In 1952 a ‘Family Committee’ was set-up in the “House
of Vedas and Ayurveda” Khabra, Muzaffarpur, Bihar, India, Asia, the Earth,
Solar-System, Milky Way Galaxy in the IHALOC part of Brahmand known as the
Universe by the modern Scientists, headed by my mother Shrimati Deva Rati Devi,
a Literate-Learned;
Pt Bhawaani Datta Sharmaa, Acaarya in 7 Subjects
including Sanskrit Vyaakaran (Grammar), Sahitya (literatute), Veda, Ayurveda,
Dharam Shashtra, Mimaansha, Shankhya, BA (English), and
my Elder Brother Shri Sheo Dutta Sharma
to decide my further education.
सर्वप्रथमं
कनिष्ठसदस्यः श्री शिवदत्त शर्मा उक्त:,
"देवदत्तः च मम समम्
हिंदी-आंग्लमाध्यमे
पठनीयम्.”
पंडित भवानीदत्त
शर्मा उक्तवान्, “देवदत्तेन आयुर्वेदपठित्वा मोदफलपुरे वैद्यरूपे कार्यं करणीयं तथा
स्व पित्तृ-अर्जित क्षेत्रेषु कार्यकरणीयम्.”
* पहिले सब से छोट सदस्य श्री शिवदत्त शर्मा बोललन: हमारे
अइसन देवदत्तो के हिंदी आ अंगरेजी माध्यम से पड़े के चाहीं.
पंडित भवानीदत्त शर्मा कहलन: देवदत्त के आयुर्वेदा पद मुजफ्फरपुर
में काम करे के चाहीं, आ आपन पिता अर्जित खेत देखे के चाहीं "
** The youngest Member of the Committee Shri Sheo Dutta
Sharma said: Deo Dutta also should study Hindi-English like him.
Pt Bhawani Dutta Sharma said: Deo Dutta should study
Ayurveda and work as a Vaidya in Muzaffarpur, and look after
all the landed properties earned by hy his father. **
मम माता पंडित
भवानीदत्त शर्मा द्वि-प्रश्नकृता, "यदा पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा अत्र
सृ. 9017 वर्षे आगच्छत्, तदा सः ज्ञानपुरात्
किम् आनयत्? मात्र एकजलपात्रमेव.
पंडित भवानीदत्त
शर्मा अनुगमतम् किमIशयम्.
ज्ञानमेव सर्वं, न तु संपत्ति:.
इति
सरस्वत्यै
नमः !!!
* हमार माई आपन देवर पंडित भवानीदत्त शर्मा से पुछली,
"जब पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा ज्ञानपुर से मुज़फ्फर पुर सृ ९०१७ अइलन, त्त ऊ इहाँ का लेआइल रहन?
एगो लोटे ले के नू . *
पंडित भवानीदत्त शर्मा इशारा समझ
गइले.
ज्ञाने सब कुछ ह, केहू के संपत्ति से बन्हल ना रहे के चाहीं. *
** My mother asked her brother-in-Law Pt Bhawani Dutta
Sharma, “What was brought by Acharya Pt Ambika Datta Sharma when he had come
here from Gyanpur, Dt Bhojpur to Muzaffarpur, in 1917?”
Pt Bhawani Dutta understood what she wished to convey:
> “Knowledge is every thing, nobody should be bound by
Worldly possessions.” **
इति निर्णितम् यत् मध्यमा सह मया व्यक्तिगतरूपे "बी बी
कॉलेजियट स्कूल" कक्षा IX परीक्षायाम् उपविशन् आवश्यकं, तथा उत्तीर्णोपरांत कक्षा नियमितव
रूपे
तत्रैव करणीयं,
मध्यमा सह.
एवं
"समिति क्रिया सम्पन्नं."
* इहो निर्णय लेल गइल कि मध्यमा के साथे हमरा
बी बी कॉलेजिएट स्कूल से प्राइवेट से परीक्षा देबे के चाहीं , आ ई पास
कईला के बाद हमरा ओहिजे कक्षा क्ष नाव लिखाई.
एह तरह
से समिति के काम पूरा भइल *
** It
was further decided that along with Madhyama (Sanskrit Vvyakaran &
Sahitya), I should also appear in Class iX privately in BB Collegiate School
and after passing, I should take admission in Class X there itself.
The Committee’s work was complete. **
मम भ्राता कक्षा नव गणित पाठ्यक्रमम्
मात्र 18 दिवसे पाठितवान् अंकगणितम्,
बीजगणितम्, रेखागणितम् , तथा त्रिलोणमीति.
३० दिवस- आंग्लभाषाम् पाठितम्.
अन्य विषयIन् अहम् स्वयमेव पठितं यथा
हिंदी, भूगोल, इतिहास, तथा ‘समाज अध्ययनम्’,
* हमार भाई
जी 18 दिनन में कक्षा iX के गणित पड़ा दे ले; अंगरेजी ३० दिनन में ए , बी , सी
... से सुरु क के. गणित नाव प हमरा सीधा + - आ भाग
आवत रहे. भाई
जी पदवले से पहिले.
भाई जी हमरा
के पदवले:-
बीजगणित
रेखा गणित
त्रिकोणमिति
दूसर विषय
हम अपने पड़नी जैसे इतिहाह, भूगोल, समाज अध्ययन पड़नी. *
** My
elder brother taught me Mathematics for 18 day,
English
for about a month starting from a b c ... For Mathematics I knew perfectly,
simple + - */ , thus he taught me: Algebra > ‘Beganit’,
Arithmatics
> Ankganit,
Geometry
> Rekha Ganit,
Trigonometry
> Trikonamiti
For other subjects like History, Geography,
Hindi, I did self-studies. **
कक्षा IX परीक्षापश्चात्, श्री सत्यभूषण
ओझा मम गृहे आगत्य कथित:, "बी बी कालेजियट विद्यालयस्य शिक्षकः लाभ महोदयः
वार्ताकर्तुमिच्चति, आगमत मम सह.”
तेन सह अहमगच्छम्.
शिक्षकमहोदय: आक्रोशेन कथितवान्, "त्वं कथं अनेका अचिंतितकार्यंकृतः.
अतः1.5 अंकह्रासमभवत्.
तव कला-पत्राः
असुन्दराः अपशयम्.
त्वं श्व: विद्यालयम् गत्वा दशम् कक्षा विज्ञाने
विद्यालये प्रवेशं कुरु.
स: पूर्वमेव विज्ञानशिक्षकेनसह
वार्ता कृतः.
वयं शिक्षक महोदयं प्रणम्य स्व स्व गृहे
आगतः. सर्वे वार्ताः अहम् स्व मातासह कथितं.
श्व: अहम् विद्यालयम् गत्वा, कक्षा-10,
वर्ग A प्रवेशं कृतः नियत शुल्कमादाय.
* कक्षा IX
परीक्षा बाद, एक दिन श्री सत्यभूषण ओझा हमार पड़ोसी ऐलान आ कहलन कि
"श्री लाभ जी, शिक्षाक आपको बुलाये हैं." म् त् न्
उनके साथ हम चलनी शिक्षाक जी के पास, जे बीबी कौलेखिअट के गणित
शिक्षाक रहन.
उ जाते जाते हमरा के दबडलन आ कहलन कि,
"तू ने बेकार का गलती किया है, क्यों?"
हम त दर गइनी, बाकिर तबाही उ कहले कि 3 जगह , और or
लिखना छोड दिया है, इसलिए तुम्हारा 1.5 नंबर गया और तुम 98.5 नंबर पाए हो. जदी तुम स्कूल के विद्यार्थी रहते, तो तुम्हे मैं 100
नंबर देता; मैंने तुम्हारा सब पेपर देखा है, जो अच्छा नहीं है. मैंने विज्ञान के सिसक से बात की है, कल ही तुम
unke पासजाकर कक्षा 10 विज्ञान, में नाम लिखा लो."
हम उनका
के नतमस्तक प्रणाम कइनी, आ माई के सब बात बतवनी.
अगिला दिन
हम पैसा ले के बी बी कॉलेजियट गइनी, आ कक्षा 10 , वर्ग A विज्ञान में
नाव लिखालेनी. वर्ग A आ B में विज्ञान के छात्र, आ C, D, E aa F में कला के छात्र
रहन.
अब हम, बी
बी कॉलेजियट स्कूल, मुज़फ्फरपुर के विद्यार्थी बनगइनी. अंगरेजी में हमार नाव “Deo
Dutta Sharma आ 1939CE जनम दिन” भट्टाचार्जी सर के देन ह, जे अंगरेजी शिक्षक
आ प्रवेश अधिकारी रहन.
ई स्कूल शहर के बीचोबीच बा, जे लंगट सिंह कालेज के
साथे बनल रहे *
** After the examination of Class IX, Shri Satyabhooshan
Ojha of my neighbourhood came to my home and said, “Shri Labh ji, the Math
teacher of BB Collegiate School has called me.”
I accompanied Satbhoosham ji to the teacher, who firt
fired me, “Why did I made mistakes in the Math, due to which he had to cut 1.5
marks. I could get 98.5 Marks in Math out of 100.”
He said, “He had checked all my copy books and sugested
that I must go to the Science Teacher Shri Madhusoodan Thakur, and take
admission in science stream, since my Literature and History etc are not good.”
The next day, I went to BB Collegiate School and easily
got admission in
Class-10, Section-A. In Section A and B of the Shcool
Science students were admitted, and in Section C, D, E and F Arts students.
Thus, I, Deo Dutta Sharma became a regular student of BB
Collegiate School, Muzaffarpur. The spelling of my name and CE date of Birth
are the Gift of Bhattachargee Sir, the Teacher of English, and
overall Admission Incharge of the School, situated in the
Heart of Muzaffarpur City which was built by Shri Langat Singh along with the
GBB College now
“Langat Singh College” Muzaffarpur, a prestigeous college
of North India. **
** Due to the love for Sanskrit, I, after passing
Madhyama kept on study of “Shastri, Veda, DharmaShastra and Karmakand” but
couldn’t continue after getting Admitted into I. Sc, PCM of LS College due to
pressure of studies. **
19. "बी बी कॉलेजिएट स्कूल" विद्यालये "दामोदरपुर
ग्राम विकासयोजना" > स्वतंत्ररूपे
"क्रमाभियंत्रण" आविष्कारं सृ. 9054 वर्षे. 'BB Collegiate School'
Vidyaalaye "DaamodarpurGraamaVikaasaYojanaa", "KramaAbhiyantr0Ia"
aavizkaaram Sri: 9054 Varze Modafalpure, BihaaraPradeshe,
बी बी कॉलेजिएट स्कूल में "दामोदरपुर गाँव के विकास योजना" में
"सिस्टम इंजिनीरिंग” के स्वतंत्ररूप से अIविस्कार सृ. 9054 बरीस में.
'BB Collegiate School' me` "Damodarpur Gaa`v ke
bikaas Yojanaa"
'SisTam Injiniaring' ke apane Aaviskaar Sri: 9054 Baris
me` Bhaarat me`.
In BB Collegiate School "Damodarpur Village
Development Project"
independent
Invention of "System
Engineering" in
1954 CE in Muzaffarpur, India under the Supervision of the Respected Science
Teacher Shri Madhusudan Thakur, Shri Thakur was a Gem of Scientist and as a
person, whom i shall never forget, Page
3.83 – 3.93
द्वे, त्री दिवस वर्ग पश्चात् मम मितं अवध बिहारी ओझा कथित: आवाम् श्री पी एन त्रिपाठी शिक्षकेन गणित-पठितुं गमिष्यावः य: मात्र र 20 / मIस इच्चति, यदि एकादश वर्गे, स: र 40 / मIस इच्चति, यदि kecan 3 मासम् पथितुमिच्छति, स: र 600 / मॉस इच्चति. एतान सर्वाणि 9053 मूल्यम्.
* दू तीन दिन स्कूल में क्लास कइला के बाद हमार मित्र अवध बिहारी ओझा उर्फ़ नथुनी जी कहलन कि हमनी के हिसाब पदे खातिर श्री पी एन त्रिपाठी जी शिक्षाक कीहाँ चलल जाव. ऊ सुरुए में गइला प र 20 /मIस लीहें, जदि केहू क्लास -११ में जाई, त ओकरा से र ४० / मॉस, जे अंतिम तीने महीना पडी ओकरा से र ६०० / मIस लेलन. सब 9052 के दर ह. *
** After
a few days in the school, friend Avadha Bihari told me, let us go to the Math.
Teacher Shri PN Tripathi to take tuition from the very beginning as he charges
@ only र 20 / month, In
class XI he charges @ र 40 /m, for those who studies for 3 month
his charge becomes र 600 /m. For 2 to 3 day classed of any subject his
charges are र 300 / subject; all are 1952
rates. **
प्रतिमास स: 40 अथवा 60 छात्रान् पIठितवान्. श्व: आवाम् शि. त्रिपाठी गृहे गम्य पाठनाय
अनुरोधकृतः. स: त्वरितम् कथितवान्, तिष्ठ! एतत् वर्गपश्चात् आगच्छ.
वर्ग समाप्ती पश्चात्, स: कथितवान्, भीतरी आगच्छतां.
स: गणित एवं आंग्लभाषा पाठितवान्. अनेकI: गृहकार्याणि च दत्तवान्. वयं आह्लादितं.
गृहे आगम्य सर्व प्रथमं आवाम गृहकार्याणि कृतः.
* मासिक आधार प ऊ ४० से ६० छात्रन के पदावेलन; अगिला दिन हमनी के त्रिपाठी सर कीहाँ गइनी जा. ऊ हमनी के अनुरोध तुरत मान लेलन, आ कहलन कि रुक, आ किलास ख़तम भइला के बाद आव;
ऊ हमनी के करीब २० लइकन के साथ गणित अंगरेजी पदवले, आ ढेर होम वर्क दे देलन.
घर जा के ऐके साथ मिल के हमनी के होम वर्क पूरा का लेनीजा *
** On
monthly basis he accepts only 40 to 60 students. Next day with R 20 we went to
Tripathy sir, who readily accepted our request and said to wait and take class
after the break of the one continuing. He taught us Math and English along with
some 20 students, and gave us lot of Home Work.
In the
night itself we did the Home Work, HW. **
संध्या यदा
आवाम् वर्गे गत:, स: सर्वप्रथमं गृहकारयमपृछत्.
मात्र आवाम्
गृहकार्यं प्रदर्शितः, स: गृहकार्याणि परीक्षितम् तथा लिखितम् 'साधु'.
एक अन्य छात्रः
च आंशिक गृहकार्यं प्रदर्शितः.
स: कठितवान्, "गृहकार्याणि अवश्यमेव करणीयं प्रतिदिनं."
*अगिला दिन
ट्युसन में जाते सर होम वर्क मंगलं , ता हमनी के आदमी दे देनी जा; बाकिर
लोग बईठल रहलन; हमनी के होम वर्क चेक का के नीमन रिमार्क देलन ;
एगो औरु लइका आधा होम वर्क देझवलस.
तब ऊ कहलन रोज
वर्क कइल जरूरी बा. *
** The
next day in the class he first asked for the last HW. Only we 2 had completed
the HW, which he checked with good remarks. One student had also done HW
partly, he said all the students to bring completed HW daily. **
अन्य दिवसे
त्वरितम् शिक्षक महोदय: गृहकार्यं
दातुं कथितवान्. सर्वे 15 छात्रान् गृहकार्यं प्रदर्शितः.
सः अन्य छात्रान् कथितं, "गच्च स्व स्व गृहम्, तथा गृहकार्यं कृत्वा आगच्छ.”
तत्पष्चात् शिक्षक महोदय: कथितवान्:
तत्पश्चात् स: घोषितवां:-
मम एवं मम
मित्रस्य "ट्युसन फी फ्री फ्रॉम नेक्स्ट मंथ"
कर्तव्यपरायणता
एवं पठने भक्ति जन्य.
* दूसर दिनों
जाते हीं त्रिपाठी सर होम वर्क मंगलन , क़रीब १५ लोग आपनापन होम वर्क देखवले. बाकी के ऊ कहलन, "तू घरे,
जा आपन होम वर्क क के ले अइह.
फेरु शिक्षक
जी घोषित कइले कि
"अगिला
महीना से हमार आ बिहारी के ट्युसन फी माँफ़"
कर्तव्यपरायण
आ काम कईला के चलते.
*
** The
next day, he again cheched the HW first of about 15 students. He expelled those
who didn’t do the Home Work telling that first they should do the HW then only
come for study. Thus, next day Tripathy Sir announced that
mine and my frind’s tuition were made free from the next month being so regular
and dutyful,
Thus we
became very happy. I thanked my friend for the same and we became more devoted
to our studies. **
Doora-darshake:
"बी
बी कॉलेजियट स्कूल " विद्यालयहे अहम् एक अन्य समस्यायाम् लिप्तः.
वर्गे सर्वे
छात्राः कृष्णपट्टीलिखित पठितवन्तः मया त्याज्यं.
यदा अहम्
नेत्र विशेषज्ञं डॉ आवेदिन महोदयं प्रदर्शित, स: ड्ऱदर्श उपयोगकरनम् तकथितवान् - 4.25 एवं - 4.0 दक्षिण बाम
नेत्रौ जन्य.
दूरदर्शक उपयोगापश्चात् नवविश्वम् दृष्टः
* चश्मा
बी बी कॉलेजिएट स्कूल में, हमरा देखे में दिक्कत होखे लागल,
सब लइका के अंतिमो बेंच स बोर्ड प लिखल पद लेत रहन, बाकिर
हमरा २ सीटें के पीछे से बोर्ड प लिखल पढ़ाते ना रहे.
जब डॉ आबेदीन, ऐनक विशेषज्ञ जांच कइलन, त पता चलल हमार
आँख बहु मायोपिक बा चश्मा के पावर लिखलन -4.25 and -4.0 for R & L
जब हम चश्मा लगवनी त एगो अलगे दुनिया के देखनी.
**
Doora-darshake: Spectacls: Casmaa:
In BB
Collegiate School, I faced a vision problem. All the students could read what
was written on the blach board, but i could see read the blach board only from.
1st or 2nd benches, that too with difficulty.
When Dr Abedin, a refractionist of long experience cheched my eyes, he
suggested a spectacle of -4.25 and -4.0 for R & L eyss respectively.
When I
got the specs, the entire World looked new. **
अहम् 11 कयक्षा-ऊतीर्णं तथा 12-कक्षायाम् 4थ स्थाने आगतः, य्रत्र 76 छात्र-आसन.
प्रथमस्थाने गौरीशंकर रायः, य:
नयाटोलायाम् वसति स्म मम पितृव्यगृहनिकटे, ,
द्वितीयस्थाने विनय कुमारः य: पंखाटोलीक्षेत्र-वसति स्म.
तृतीयस्थाने नृपेंद्र कुमारः अस्माकं विद्यालयसमीपे
वसति स्म,
अहम् चतुर्थस्थाने आसम्.
परन्तु 20 विद्यालयीन अंकात् वयं मात्र
12, किवा 16 अंकान् प्रापत:.
वयं ज्ञातः यत् प्रधानअध्यापकेन अंतिम् अंकान् दत्तः, य: द्वे छात्रो 20 / 20
अंक-दत्तवान् यउ संगीतपरायसन: C तथा E वर्गे गणिते
च.
यदा वयं प्रधानअध्यापकं अपरिच्छम,
तेन कथित:, यत् दातव्यम् , तत् दत्तः
,
अधुना न परिवर्तनम् भविष्यति.
* हम ११ क्लास पास
का लेनी., आ १२ क्लास में गइनी १२ कक्षा में गइनी।; ११ के परीक्षा में हम ४म
स्तन प, नृपेंद्र कुमार ३ -सर, विनय कुमार २-सर आ गौरी शंकर राय प्रथम स्थान प् अइलन,
बाकिर ऐस्सेस्मेंट में हमनी के अंक स्कूल से बड़ा खराब मिलल रहे. जब शिक्षाक लोगन से
पुचानीजा त ऊ लोग कहलन कि ऊ केहू के अट्ठारह अंक से काम ना देले
रहन. जब हमनी के पता कइनी जा,ता ी लागल कि २गो c आ E सेक्सन लइकन
के २०/२० मिलल रहे गणितो में` जे नीमन गीत गावत रहन. प्रधानाध्यापक कहलन की
,
" जो हो गया
वह अंतिम है, उसे बदला नहीं जाएगा.*
** I
completed my 11th Class and entered in Class 12th. I
had stood 4th in the 2 Sections with about 76 students of Class
11th not a bad result, all the three of us including the Topper
Shri Gauri Shankar Rai, residing in Naya Tola near my uncle’s house, Sri Vinay
Kumar 2nd , residing in PankhaToli, Shri Nripendra Kumar 3rd residing
2min walk in front of the school and myself 4th were provided
very poor marks (12 to 16) out of 20 marks of Assessment in each subject. When
we cheched, we found that the highest marks even in Mathematics were finally
provided by the HM to 2 students who were the best Singers of the Class of C, ,
E and sections. The respective teachers were also surprised and suggested
us to go to HM shri Ramchandra Sinha.
एतेन अस्माकं प्रथमं अनुभवः. अतः वयं ज्ञातः यत्
भारते मात्र गायकI:, नर्तकाः, वाक्पटुजनानाम् सर्वम्.
.
* अइसन बात हमनी के जिनगी में पाहिले ना भइल रहे, यह से हमनी के लागल कि भारत में गावनिया, नचनिया, बातूनी के स्थान बा *
**We jointly went to the Head Master who told: whatever
was done that is irreversible. > This was our first encounter with such
actions in India, when we felt that India is not a country for Scientists etc,
here only Singers, dancers, talkative can flourish. **
अस्माकं विज्ञान शिक्षाकः श्री मधुसूदन ठाकुर: प्रतीते यत्, स: सर्वज्ञाता आसीत्. स: मात्र विज्ञानमाध्यमिकपरीक्षोत्तीर्णः,
परन्तु सः स्वयं विज्ञान प्रखंडस^यनिर्मात:.
सः भौतिक
विज्ञान एवं रसायन विज्ञानं अश्माकं पाठितवान्. तस्य व्यवहारिकज्ञानं उच्चस्तरीयम, स: सामाजिक शाश्त्री च पारंगतः, अतएव सः अस्माकं
"दामोदरपुर
ग्राम विकास योजना" नियामक: च.
हमनी के विज्ञान शिक्षकः श्री मधुसूदन ठाकुर
असल ग्यानी रहन. खाली उनका सैध्यांतिक किताबी ज्ञान नI रहे, बलुक उनकर व्यावहारिक
ज्ञानो ओइसनके रहे. साथ में एगो असल सामाजिक पुरुष भइला के चलते उनकर सामाजिक ज्ञानो ओइसनके
रहे.
अकेले ऊ विज्ञानखंड, प्रयोगशाला आदि के बनवलन,
काहे की ेही साल से विज्ञान सुरु भइल एह स्कूल में, आ ू अकेला विज्ञान
के शिक्षाक रहन.
भौतिकशास्त्र आ रसायनशास्त्र के अलावे ऊ समाजशास्त्रो
में पारंगत रहन, बाकर ओह घड़ी ऊ खाली आई एस सी
पास रहन.
ठाकुर सर सामाजिक अध्ययनों पदावत रहन १२ वा कक्षा में,
एही से ऊ हमनी के गाइडो रहन "दामोदरपुर ग्राम विकास योजना" के.
** Our
Science Teacher Shri Madhusudan Thakur was really knowledgeable. Not only he
had theoretical knowledge, he could single handedly set up the Science Lab of
BB Collegiate School. He taught Physics, Chemistry and the new subject ‘Soical
Studies’ introduced in BSEB, “Bihar School Examination Board” from 9th Class
onwards. Thakur Sir used to teach us ‘Social Studies’ in 12th Classes.
For
“Social Studies” Practical Thakur Sir guided us for “Village Development
Project”. Different Groups were given different Village. **
सर्वछात्रानाम्
समूहनिर्मितम्.
"दामोदरपुर
ग्राम विकास योजना"-या: अश्माकं समूहस्य नेता अहम्.
वयं शीघ्रम्
ग्राम-सर्वेक्षण-कर्तुम् निर्धारितम्, येन निम्न लिखितां तथ्यां ज्ञातं:-
1. ग्रामवर्षा हेतु मार्गम् नासीत् .
2. जल यंत्र: नासीत् .
3. कार्यIभावः आसीत्.
4. सर्वे जनेभ्यः गृहम् नासीत्.
5. विद्युतम् नासीत्.
6. उच्छिष्ट जलनिष्कासनव्यवस्था नासीत्.
7. प्राथमिक पाठशाला नासीत् .
8. साक्षारता मात्र 52% .
* सब छात्रन
के अलग अलग ग्रुप बनल चार चार के;
अपना ग्रुप
में ग्रुप नेता रहीं "दामोदरपुर ग्राम वजकास योजना" के.
हमार ग्रुप
के सब लोगपूरा गांव के फटा फट सर्वे कइनी जा, जे से पता चलल कि:
१. गांव में पक्का रोड ना रहे.
२. पानी के नल ूलो ना रहे.
३.लोगन के धंधा के ना रहे, बेकारी बड़ समस्या
रहे.
४. ढेर लोगनि के घर ना रहे.
५. गांव में बिजलिओ ना आइल रहे
६. नाली त कहै रहले ना रहे.
७. प्राथमिक स्कूलों ना रहे
८. गांव के शासरता ५२% रहे.
** In my
group, myself was the Group Leader for
“Damodarpur
Village Development Project”.
We,
myself and my other group members first did quick survey of the village
to find
that:
1. There was no pakka road.
2. No tap water any where inthe village.
3. No working environment.
4. Many people were homeless.
5. No electric supply in the village.
6. Drainage system nill
7. No primary school.
8. Literacy of the village was hardly 52%. **
ग्रामें आवश^यकसुविधासमयानुसारे निर्धारितधने भवेत् , तदर्थं सर्वप्रथमं विश्वे 9054 वर्षे “क्रमानुसारे सर्वे 'घटनानि' लिखितानि, तेषां अन्योन्याश्रित संबंधानि च प्रदर्षितानि, यत् पश्चात् "क्रमाभियंत्रण", "सिस्टम इंजीनियरिंग" नाम्नि प्रसिद्धमभवत्.
* गांव में समय प जरूरी सुबिधा नियत समय आ धन में मिले खातिर एगो 'Flow Chart' बनवनी, जे में सब 'events' के एक के बाद दूसर क के देखावल गइल, आ दू 'एवेंट्स' बीच साथे साथ 'काम' दिखावल गइल, सब के बीच के 'संबंधो' के देखावल गइल रहे, बाद में ई "क्रमाभियंत्रण", "सिस्टम इंजीनियरिंग" नाव से प्रसिद्ध भइल.
संयुक्त राज्य अमेरिका देशे च तदैव ३-रक्षा विभागा: प्रतिपादितं
"सिस्टम इंजीनियरिंग",
"क्रमाभियंत्रण", 9054 वर्षे.
** To provide the necessary facilities timely
in the village , which is a suburb of Muzaffarpur Town with about 2.5 Lakh
population
in 1953 CE, a
“Flow Chart was developed” depicting events:
Predecessors and Successors and
interconnections between different activities which later developed into
“System Engineering”.
This resulted into independent invention of
“System Engineering” in India in 1954 by Deo Dutta Sharma,
BB Collegiate School, Muzaffar pur.
Almost during the same period ‘System
Engineering’ was developed by the 3 Defence Wings of USA. **
पश्चात् देवदत्त शर्मा
"क्रमाभियंत्रणम्" स्व अनेकयोजनायाम् प्रायोजितवान् तथा रुसी एवं यूक्रेनी अभियन्ताम् दीक्षित:.
देवदत्त शर्मा न कदापि विस्मृत-करिष्यति आदरणीय श्री मधुसूदन ठाकुरः, यस्य आदेशानुसारेण एतत् योजना संभवमभवत्.
विश्वे सर्वप्रथमं स्वतंत्ररूपेण आविष्कृतम्
“क्रमाभियंत्रणम्" सृ 9053-54 वर्षे.
* बाद में देवदत्त शर्मा "क्रमाभियंत्रण" के अनेक 'योजना' में 'मकन' आ 'बी टी एस' में उपयोग कइले, आ ढेर रुसी, यूक्रेनी अभियंता के दीक्षा देलन "क्रमाभियंत्रण" में.
देवदत्त शर्मा श्री मधुसूदन ठाकुर, आदरणीय विज्ञान शिक्षक, बीबी कॉलेजियट स्कूल, मुजफ्फरपुर, भारत, जे गाइडेंस देलन "दामोदरपुर ग्राम विकास योजना" के सफल करे में, जेकरा से संसार में पहिले पहल सृ 9054 में 'इन्भेन्सन' भइल:
"क्रमाभियंत्रण". "सिस्टम इंजिनीरिंग"
के स्वतंत्र रूप से एह प्रसिद्ध विद्यालय में. *
** Later Deo Dutta Sharma extensively used
‘System Engineering’ in the projects carried out by him and training Russian
and Ukrainian engineers in ‘System Engineering. .
Deo
Dutta Sharma will never forget Shri Madhusudan Thakur, the Science Teacher, BB
Collegiate School, Muzaffarpur, India for the guidance provided by him for the
development of the “Damodarpur Village Development Project” and independent invention of
“System
Engineering”
in this prestigeous
school during 1954 CE**
Iti
Triteeya Bhaagam Teesar Bhaag oraa gail Part -3 Completed
(Apoor0IaAvikashitam Antim naa ha Incomplete
& not Final) क्रमसः Kramasha: 10.04.2017
No comments:
Post a Comment