6. अक्षरज्ञानम् लिखाई पढ़ाई Likhaai-PaD*aai Literacy. Page 2.84 – 2.88
वयम्, अहम् , मम ज्येष्ठभगिनी सरस्वती, तथा Abhaya: अग्येपकवान^
'मकई' भक्षनं अतीव रोचकं..
* हम, Abhaya आ हमार बड़की सरस्वती दीदी आगि पकावल चाहे
भुडभेन्टल मकई मीठ मीठ सुस्वादु बाल खूब खात रहीं जा, *
** We, myself and my elder
sister Saraswati also loved to take roasted maize.
They were freshly plucked and
roasted on fire or in hot ash,
so sweet and tasty and
deleterious. **
अहम् न क़दापि पठनाय ईच्छितं ४ - ५
वर्ष पर्यंतं. यथा पूर्वमेव कथितं, अहम् सदा बालबालानां सह क्रीड़ा-करने संलग्नम. 'मकई
' क्षेत्रे विभिन्न रूपाणाम पकवान 'गुरहमीम' भक्षने संलग्नम, केचन पीतां, अन्ये रक्तां,
परन्तु विभिन्न-स्वाद सह. अपक्वम अति तिक्तः आसीत्.
z * हम ४ -५ बारिस के उमिर तक कबहीं पढ़े खातिर बैठहते ना रहीं. जइसन पहिलहीं लिखल
बा, हम हरदम लइकन के साथ खेलते रहीं. मकई खेत में` खेलत रहीं, जहां हम नीमन नीमन गुरहुमी
khaat रहत रहीं, हर गुरहमिनटी के आपन अपने स्वाद, अपने रंग, पीयर, आ पियरई लेले, कवनो
हरिअर आ पीयर , कवनो लाल त कवनो के लालसे चित्काबर, पकला प नीमन गंध, बाकिर कच्चा
`सब तींत *
** Even at the age of 4 – 5, I
was not sitting for study. As told earlier, I used to play all the time with
children. Playing in maize field where I loved to take Gurhumee, a wild
muskmelon; each plant with its own characteristic flavour, taste and color;
some yellow or yellowish, some green-yellow, some red or reddish with beautiful
patterns, lovely smells when ripened, but all with bitter taste when unripe. **
संध्या वेलायां ४ - ५ वादने प्रतिदिनं
वालवालाः ठाकु बाबू महोदयस्य गृहद्वारे क्रीडने संलगनाः, कोलाहलं च कृतवन्तः, ठाकुर
बाबू महोदयः न कदापि क्रुध्ध;
*साँझ के करीब ४ बजे, ३० - ४० लइका- लईकी सब ठाकुर दुआर प रोज खेलत रहले आ ठाकुर बाबू टुकुर टुकुर
देखत रहत रहन; कबहुँ केहू के कबहीं डँटलन ना, जब की हल्ला गुल्ला होत रहे खेले में. *
** In the evening at about 4 pm,
30 – 40 children used to go to the front yard of
Thakur Babu whom, I never forget
him, who loved to watch
children playing, shouting, quarrellig but never getting annoyed at all, ever.
**
मम पिता पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा
सदा लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रमे, गन्नीपुरे, मोदफलपुरे कार्य करोति स्म; केचन शिक्षकI:
पाठनाय मम गृहे आगतवान हिन्दी भाषा पाठनाय, परन्तु तेन सह पठितुं अहम् कदापि उपविशतुम्
न इच्छितम्.
* हमार बाबू जी, पंडित अम्बिका दत्त शर्मा लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम, गन्नीपुर
, मुजफ्फरपुर में` लागल रहत रहन; कुछ शिक्षक हमारा के हिन्दी पडावे के चहले, बाकिर
हम उनका जवरे बैठते ना रहीं, ना ता हमारा लिखल पैदल निम्न लड़त रहे. *
** My father Pt Ambika Datta
Sharma was busy with
Lokmanya Brahmacharyashram,
Gannipur, Muzaffarpur.
Some teachers tried to teach me
Hindi writing, but I never sat with them,
neither I liked to write or
read.**
** She told me to do the same
every day about 2-3 pages. I started doing the same.
After a week, she herself wrote
something on a copy book and told me to do the same on them.
Next week she wrote Om, and a,
aa, i, ee ... a: in ‘Devanagari Script’, and in a week, I myself started
writing a, aa, i ... a:. **
एकदा अहम् माता समीपे उपविशनIसम्.
सा कथितI, “किञ्चिदपि लेखनं अति सामान्यम्, अत: शीघ्रमेव लेखनं सम्भवम्.”
अहम् कथितं, “केन एतत् सम्भवम्.”
सा कथिता, “स्वयमेव पश्य.”
सा एककलममIदIय कथिता, “कलमम्धृत्वा
एतत्पुस्तके यत्हिन्दी भाषायां लिखितमस्ति, त्वमपि येशाम् ऊपरी कलमम् चIलय.”
शीघ्रमेव अहम् द्वे पृष्टे तथैव कृतं.
सा कथिता, “अति श्लाघ्यम्. अद्य कार्यम्
संपन्नम्.”
* एक बेर जब मIइ के निअरे बइठल रहीं, त ऊ कहली की कुछुओ लिखल बड़ा आसान बा, जे आसानी
से जान सकेनी.
अचरज से हम कहनी: ई कईसे!!
ऊ कहली: अपने देख लS.
माई हमरा के एगो हिन्दी के किताब देली आ कहली की एगो कलम लेल
आ जे लिखल बा ओही प कलम चलाव.
तुरते, हम २ पन्ना प ओसही क देनी, हमार माई कहली: ई त खूब नीमन लIगता.
आज खातिर अतना बहुत बा. *
** Once, when I was sitting near my mother, she told me
writing anything was the easiest, which I could learn in no time.
Surprisingly I said: Was it so!!
She replied: you try yourself.
She gave me a book in Hindi and said to take a pen and start following
moving the pen over what was there in the book.
In no time, I did the same for 2 pages, when my mother said: Excellent.
Enough for the 1st day Lesson.
**
तत्पश्चात् मात्र एकमासमेव अहम् हिन्दी-भोजपुरी
भाषालेखनपठनं प्रारभतम्.
पश्चात् मम ज्येष्ठभगिनी संस्कृतं
पाठयत्.
*असही करीब एके महीना में हम देवनागरी के 51 अक्षर आ 10, 11 अंकन के ज्ञान हो गइल.
एह से हिंदी आ भोजपुरी लिखे आ पढे के आधार पड़ल.
बाद में` बड़की दीदी संस्कृत पढ़वली. *
** Thus, within a about a month,
I learnt all 51 letters of Devanagari, and 10 digits.
This laid the foundation of
learning writing and reading, Hindi and Bhojpuri.
Later my eldest sister taught me
Sanskrit. **
अहम् "खबड़ा उच्चप्राथमिक विद्यालये"
पठितं, यत्र प्रधानाध्यापक: श्री गवेंद्र शर्मा आसीत्, यः "लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रमात्
स्नातकः” यस्य संस्थापकः आचार्य पण्डित अम्बिकादत्त: आसीत्. यत्र अनेकाः वालवालाः मम मित्रमभवन्.
* हम "खबड़ा अपर प्राईमरी स्कूल" में` पढ़नी जहां प्रधान शिक्षक श्री गवेंद्र शर्मा रहन, जे "लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम", गन्नीपुर,
मुजफ्फरपुर के स्नातक रहन जेकर अधिष्ठाता आचार्य पंडित अम्बिका दत्त शर्मा रहन.
एह विद्यालय में`हमार ढ़ेर लइका लईकी दोस्त बनले *
** I studied in “Khabra Upper
Primary School” where Shri Gavenra Sharma, who had graduated from “Likmanya
Brahmacharyashrama”, Gannipur, Muzaffarpur, which was established by Acharya Pt
Ambika Datta Sharma was the Head teacher.
While in this school I made good
friends both boys and girls
as the school was
co-educational. **
7. चूड़ाकरणसंस्कारम् लापड LaapaR Hair-cutting
Ceremony. Page 2.89 - 2.91
अहम् न जानामि कदा प्रथमं मम केशकर्तनमभवत.
परन्तु पश्चात् अहम् ज्ञातं यत् केशकरतानापश्चात् मम केशा: संचिताः ज्ञानपुरे बैद्यनाथधामनयनाय.
ग्रामे अग्निज्वालायाम् मम गृहं च
भस्ममभवत् ,
येन गृहे यत्किंचिदासीत्, ते स्वाहा.
मम प्रथमं मृत्तिका गृहम् गंगा माता
उदरे गत:. तत्पश्चात् एकसुन्दरमृत्तिका-खरपत्रIन् आच्छादितं गृहम् च गंगा उदरे गतः.
तत्पश्चात् ब्रह्मस्थानसम्मुखे तृण - गृहम् निर्मितम्.
* हमरा इयाद नइखे कब हमार पहले बेर बार काटल गइल, बाकिर ई ज्ञानपुर में कटाइल रहे;
बाद में पता चलल, "पहिले पहिले हमार बार काटल गइल त, ऊ बैद्यनाथ धाम ले जाए खातिर
संजो के रखाइल रहे ज्ञानपुर में.
बाकिर, खर्ह के घर के अगलग्गी में` सब
चीज राख
हो गइल.
पहिलका माटी दीवार आ खपड़ा वाला घर त गंगा मैया के पेट में चल गइल रहे.
फेरु खरह के ७म घर बनल रहे बरहम बाबा के सामने. *
** I do not recall when my 1st
Hair Cutting was done, but it was done while I was in Gyanpur. Later I came to
know, “The first hair after cutting was preserved for taking the same to
Baidyanath Dham.
However, the same got burnt in a
Fire in my Straw house in Gyanpur. The original Earthen walled and
tile-over-traw and bamboo house had gone into the River Ganga Maai. After which
our straw house was shifted 7th time near Barham Baba. **
साधारणतया बालकानां मुण्डन संस्कारं,
यग्योपवीत समये भवति. मम मुण्डन -संस्कारं च याग्योपवीतकाले मुज़फ़्फ़रपुरे खबड़ा ग्रामे
अभवत्.
* मोटा मोटी ढेड़ लइकन के मुंडन, जनेऊ बेर कईल जाला. eही से हमार
असल मुंडन संस्कार, जनेऊ के बेर भइल रहे मुजफ्फरपुर में. *
** Normally for many boys, the
formal ‘Hair Cutting’ is done just before and along with Yagyopaveet Sanskar.
Thus my formal ‘Hair Cutting Ceremony’
was also done juat before my
Yagyopaveet Sanskar. **
यदा मम ज्येष्ठपुत्र: जातः, अहम् ज्ञातं
यत् मम ज्येष्ठ भगिनी स्व मने कथिता, यत् यदा मम पुत्रं जायते, तदा तस्य मुण्डनं वैद्यनाथ
धामे भविष्यति.
इद्रिसी कथनं अहम् न कदापि करोमि;
परन्तु यदि मम सम्मुखे इद्रिसी वार्ता: कोSपि करोति, तदा तत् अवश्यमेव शीघ्रातिशीघ्रं
करणीयं.
अतएव यदा दुर्गापुरे मम प्रथमं पुत्र:
जातः, तदा अहम् तेन सह दुर्गापूरात् वैद्यनाथपुरे गत:, तथा तस्य मुण्डनसंस्कारं कृतः.
अहम् च स्व मुण्डनं कृतं, तथा मुज़फ़्फ़रपुरे
मम मुण्डनकाळात् मम माता केशां संचिता, यत्
अहम् दुर्गापूरात् वैद्यनाथ-धामे आनयितं,
ते च अहम् वैद्यनाथ धामे त्यक्त:.
* बाद में, जब हमार बड बेटा के जनम भइल, त पता चलल हमार बडबहिनी भखले रही कि, जदी
हमरा बेटा होई, त मुंडन वैद्यनाथ में होइ;
हम त सभ ना करी, बाकिर जदी केहू कह देलI, त ऊ कईल जरूरी मानेनी.
ही से हम आपन बड़ बेटा के दुर्गापुर से वैद्यनाथ धाम ले जा के, उनकर मुण्डन करववनी.
ओही घडी आपनो बार, जे मुजफ्फरपुर में जब हमार रहे, तबसे राखल केशो वैद्यनाथ धाम में
अईनी, केश कटा के अईनी दुर्गापुर. *
** Later on, when my 1st son was
born in Durgapur, my eldest sister in her heart had said that, “After the birth
of my 1st son, his 1st Hair Cut’ would be done in Baidyanaath Dham”.
Normally, I do not do such
things, but once said, it must be performed as said.
So I took my eldest son to
‘Vaidyanath Dham’ for his Mundan from Durgapur where we were living then.
At the same time alongwith my
son, I too presented my hair in Vaidyanaath Dhaam
which was preserved by my mother
for the purpose. **
8. उपनयनसंस्कारम् यग्योपवीतम् वेदारम्भम्
YagyopaveetaSanskaaram जनेऊ Janew वेदपाठ
‘Getting Secondary Eyes’. Page
2.92 – 2.97
उपनयनसंस्कारम् 'यग्योपवीतसंस्कारम्
च कथ्यते.
उपनयन = द्वितीय-अक्षि. अतः उपनयनविना
न किञ्चदसामान्यम् दृश्यते, नवजातविडालसमम्
अतः यग्योपवीतपश्चात् वालकः द्विजम्
भवति.
वेदारंभ तथा यज्ञकरण पूर्वं, यग्योपवीतं
आवश्यकम् .
* उपनयन संस्कार के 'यग्योपवीत संस्कारो' कहेला लोग.
उपनयन माने होला 'दुसरका आँख'. कवनो बिलाई के जनम के बेर आँख दुनो बंद रहेला. ४
- ५ दिनन के बाद ओकर आँख फुटेला, तब ऊ संसार के देखेला; ठीक ओसहीं जब लइका के वेद ना पड़ावल जाय,
ऊ सही रूप से संसार के देखिए ना सके.
एह से जनेव बाद ब्राह्मण, क्षत्रीय आ वैश्य के दूसर जनम होला.
> एही से एह लोगन के द्विज कहल जाला.
जग करे खातिर आ वेद पढ़े खातिर, यज्ञयोपवीत जरूरी होला. *
** Upanayana Sanskar is also
known as ‘Yagyopaveeta Sanskaar’.
Upanayana means ‘Secondary eye’.
Just like a cat is born with their eyes completely closed, and only after 4 to
5 days the new born kitty's eye gets open; the same way unless and until a boy
is taught ‘Veda’, he is not able to see anything
in right perspective, even if he
has good vision;
Since it is essential to perform
Yagyas, for which
wearing ‘Yagyopaveet’ is
required before ‘Vedaramba’. **
** After completion of
BrahmacharyaAvasthaa or after Graduation ‘Samapawartan Sanskar is done when the
person is supposed to lead a ‘Married Life’ after Vivaah Sanskar.
अतएव, सामान्यतया ३ -४ संस्काराः एकसमये
जना: कुर्वन्ति, यथा:- चूड़ाकरणमं, याग्योपवीतं, वेदारंभम, तथा समापवर्तनसंस्कारं.
* एह से, मोटा मोटी ३ - ४ संस्कार लोग एके बेर क देलन, जदि पहिलहीं ना भइल होखे
तब. जइसे चूड़ाकरण, यग्योपवीत, वेदारम्भ। जेकरा बाद पढ़ाई के बाद के 'समापवर्तन संस्कारो'
लोग जनेवे में क देला. *
** Thus, normally 3 – 4 Sanskar
are done together, if not done earlier; namely:
Choodakarna, Yagyopaveet,
Vedarambha when Brahmacharya Life
or Studentship of the boy
starts.
After finishing education,
'Samapavartan Sanskaar' is done as the Graduation.
However people perform
Samapavartan also with Upnayan itself. **
अधुना अनेकाः एकमेवकाले चूड़ाकरण, उपनयन,
वेदारम्भ तथा समापवर्तन संस्कारI: कुर्वन्ति, विवाह संस्कारकाले.
* ढेर लोग त बिआहे के बेर, पहिले चूड़ाकरण, जनेऊ , वेदारम्भ आ
समापवर्तन संस्कार क देले *
** Many perform ‘Hair Cutting
Ceremony’, ‘Yagyopaveet’, ‘Vedarambh’, ‘Samapavartan’ Ceremonies together just
before
the ‘Vivah’ or ‘Marriage
Ceremony. **
मम चूड़ाकरण-यग्योपवीत-वेदारम्भ ३ संस्काराः
एकमेव काले अभवत् सप्तवर्षवयसपश्चात्. तत्पश्चात् अहम् एकब्रह्मचारी रूपे 12 वर्षपर्यन्तम्
पठनं कृत्वा, ज्येष्ठ भ्राता सह मम समापवर्तनसंस्कारमभवत् तस्य विवाह पूर्वम् .
* करीब 12 बारिस ब्रह्मचारी रहला के बाद, बढ़ भाई के बिआह से पहिले भाईये जी के
समापवर्तन संस्कार के बेर, हमरो समापवर्तन संस्कार क दिआइल. *
** In my case, the 3 Ceremonies
of ‘Hair Cutting’, ‘Yagyopaveet’, and ‘Vedarambha’ were done together; after
which I became a Brahmachaari and
carried on studying and learning
Vedas, and other subjects.
** I used to get up early in the
morning along with my father, at about 4-30 am. After toilet I used to do Yogic
Ashan, collect Samidha for Hawan.
I used to do learning as a
Brahmachari or as a Vidyaarthi, a student. **
ब्रह्मचारीरूपे अहम् प्रतिदिनं 3 वेलायाम्
संध्याम् कृत्वा वेदपाठम्, संस्कृतव्याकरणसाहित्यगणितविषयपठनं कृतं,
आयुर्वेद-पुस्तकमासीत् :- 'गुलरगुणविकासम्’.
गृहात् अहम् 'बिहार संस्कृत अस्सोसिएसनIत्
', 'प्रथमा परीक्षiयाः' पठनं कृतः.
* ब्रह्मचारी के रूप में हम रोज 3 बेर
संध्या आ वेदपाठ करत रही` अउरु विषय पढ़त रहीं
जइसे > संस्कृत व्याकरण, भाषा आ साहित्य, गणित, आ आयुर्वेदिक किताब 'गूलर गुण विकास'
हम 'बिहार संस्कृत अस्सोसिएसन' के 'प्रथमा परीक्षI ' के
घरे से तइयारी करत रहीं *
** As a Brahmachari, I used to
do Sandhya, 3 times a day, Veda Patha, and studying other subjects like
Sanskrit Grammar, Language and Literature, Mathematics, and Ayurvedic book
‘Gulara Guna Vikas’ preparing for ‘Prathama Pareexa’ of a Board equivalent to
present “Secondary School Examination” in Sanskrit medium. **
अहम् स्वाध्यायं, गृहात् एव कृतम्
.
यदा कदा अहम् आश्रमम् (लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम,
गन्नीपुर, मुजफ्फरपुर, बिहार, भारत) च गतः यत्र ७ - ८ भवनेषु वर्ग आसन्. प्रवेश पश्चात्
हवनशाला आसीत्, यत्र आचार्य: उपविशत् यज्ञानभवत्, प्रवचनां च.
औषधाल ये वैद्य: उपविशत य: रुग्नानां
औषधिम विना मूल्यमेव दत्तवान.
आश्रमस्य मुख्य द्वारं भैरो शाहेन
सुरक्षितमासीत्.
* हम त आपन पढ़ाई ख़ास क के घरहीं से करत रहीं.
कबहीं कबहीं हम आश्रमो (लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम, गन्नीपुर, मुजफ्फरपुर, बिहार,
भारत) चल जात रहीं; आश्रम में 7 - 8 हॉल रहे, जहवा वर्ग चलत रहे.
एगो हवनशाला रहे, जहां यज्ञ कैल जात रहे, आ जहवा आचार्य बइठत.रहन,
आ हवन करत रहन आ प्रवचन करत रहन.
एगो अषधालयो रहे, जहां वैद जी बैठत रहन, रोगियां के जाच क के मुफत दवाइ देत रहन;
आश्रम मुख्य दरवाजा प सुरक्षI भैरो साह करत रहन *
** Most of the studies 1 used to
do in my home.
Sometimes I used to go to
Ashram, Lokamanya Brahmacharyashram, Gannipur, Muzaffarpur. In the Ashram,
there were 7 to 8 halls where classes were held.
In addition there was a
Hawanshaala for performing Yagyas, where the Acharya used to sit and performa
hawan and deliver lectures.
There was an Aushadhaalay where
Vaidya jee used to sit and check the patients. All Ayurvedic medicines were supplied
free from the Aushadhalay.
The Entrance of the Ashram was
from Haipur Road.
The Gate was secured by Mr
Bhairav Saw je **
श्री जैमिनि जी तथा श्री श्यामनंदन
शर्मा आंग्ल एवं हिंदी भाषा पाठितवन्तौ.
पंडितां: 8 - 10 आसन, ये अन्य विषयान् पाठीतवंत: अधुना
अहम् न स्मरामि तेषां नाम्नी यत् तदा अहम् वाल्य काले आसम्.
* श्री जैमिनि जी आ श्री श्यामनंदन शर्मा अंगरेजी आ हिन्दी भाषा पदावत रहन; ऊहा
8 - 10 पंडितो रहन, जे दूसर विषय पढ़ावत रहन; आज हमरा ओह लोगन के नाव इयाद नइखे, काहे
कि ओह घरी हम ढेर छोट रहीं *
** Shri Jaimini jee and
Shyamanandan Sharma used to teach English and Hindi. There were 8 yo 10 Pandits
who used to teach other subjects I cannot recall their names now as I was too
young. **
आश्रमः गन्नीपुरग्रामे 'श्री साव महोदयस्य
शरोवरतटे आसीत्’. स: सरोवरतटम्, आम्रवृक्षान्, कृषि क्षेत्रां च आश्रमाय दत्तवान्.
सरोवरे मित्राणि सह स्नानकरनम ाति
आनंददायी च.
* आश्रम गन्नीपुर के सावजी के पोखरा प रहे. श्री साव जी भिण्डा, गाछी, धनखेती आश्रम
के दान में`दे देले रहन. हम आपन साथियन के साथे खबड़ा गाँव से आश्रम आ जात रहीं आ पोखरा
में नहा लेतरहीं *
** The Ashram was situated by
the side of ‘The pond of Sava ji’. The Ashram area including Aushadhaalay,
Mango Orchard and Paddy field was donated to the Ashram by Shaw ji.
I along with my friends from
village Khabra used to take bath
in the pond near the Ashram. **
आश्रमस्य निकटे एकलघुवनमासीत्. यत्र
विभिन्नजातिवृक्षाः आसन्, केचन फलदायी, अन्ये कंटकपरिपूर्णI:, केचन लघु
अन्ये वृहत् शीतल छायादायिनी. वानरां, विडालान्, सर्पान् आदि जीवाः च आसन् तस्मिन्
वने यत्र अहम् स्व मित्रसह क्रीडायाम् रत:
दिनं दिनं.
*आश्रम में ढेर पेड़ सब रहन स, कवनो बड़ा बड़, कवनो झाडी सब, कहई खरहा, बानर, सियार,
विलाई, कहई तरह तरह सुनर, महकउआ फूल, ऊहां सांपो रहे; बाकिर ओह बन में खेले बड़ा मन
लागत रहे प्रकृतिं के गोदी में . *
** By the side of the Ashram,
there was a small Jungle with varieties of trees and shrubs, grasses and
Jackals, hares, cats, monkeys, snakes, berries, fruit all living in a natural
environment where we used to play and enjoy. *
9. ब्रह्मचर्यावस्था
Brahmacaryaavastha ब्रह्मचारी के जिनगी
Brahmacarike Jinagi Unique Studentship.
Page 2.98 – 2.91
** I used to get up early in the
morning along with my father, at about 4-30 am. After toilet I used to do Yogic
Ashan, collected Samidha. Then study of course books. After which we, myself,
my elder brother and sisters used to take our breakfast with Puree, Kheer,
Vegitables, Curry, halwa and verieties of fruits. We were perfect vegetarians,
no onian or garlic,
प्रतिदिनं अहम् समिधा आनयितुं वने
अगच्चम्, शुष्क-आम्र अथवा
पीपलडालिकान् हवनजन्य.
स्नानपश्चात् संध्या हवन देवपूजन तथा
वेद पाठं प्रति दिनं करणीयं.
* हर रोज गांछी चाहे वन में जा के हवन खातिर आम चाहे पीपर के लकड़ी ले आवत रहीं,
फेरु नहा धोआ के संध्या के बाद देव पूजा आ हवन करत रहीं फेरु वेद पाठ; संध्या दिन में`तीन
बेर करत रहीं. *
** Everyday i was collecting
‘Samidha’, dried twigs of Peepal or Mango trees for hawan. Then after taking
bath, I used to do Sandhya, Hawan, Devapoojan,
and Veda Patham. **
ब्रह्मचारी रूपै मम परिधानं "लुंगी Longi अधोवस्त्रम् - लंगोट
– ऊत्तरीयम् चांदर
" तथा पीपल अथवा पलास दण्ड मात्र आसीत्. सर्वे वस्त्रान् स्वेत अथवा गेरू-रंगें
.
z ** ब्रह्मचारी के रूप में हमार पहनावा रहे एगो लुंगी , लंगोटा , चादर , मूज के
डाँरा, पीपर चाहे पलास के डंडा रहे, सब गेरुआ चाहे उजर. कवनो सीयल कपड़ा ना.
जाड़ा में एगो uun के चादरों रहत रहे. *
**As a Brahmchari our dress was
an unstitched lungi, a langota (uner-wear), a Chadar and a wooden Kharaau as
foot-wear, a dand of branch of Peepal or Palash tree. All clothes were of white
or saffron color.
In winter woolen chadar.
No stiched clothings, no shoes,
no umbrella etc. **
10. ‘प्रथमा परीक्षा’ लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम्
Prathamaa Pareexaa Lokamaanya BrahmcaryaAshram
घरे से ‘प्रथमा’ Ghare se ‘Prathamaa’
‘First Sanskrit Secondary
Examination’. Page 2.100 – 2.105
मम जीवने
त्रयः दुखद घटना घटितI: सृ 9047 - 48 वर्षे:-
* साल
9047 - 48 में, हमरा जिनगी में 3 दुखद घटना धटल:*
**
During the year 1947- 48 three unforgettable things happened in my life:
1.
भारतस्य मुस्लिम-यवन जनाः, भारतस्य त्रिखण्डIनि कृत्वा, द्वे खण्डसह
एक ‘पाकिस्तान’ नाम्नी ‘मुस्लिम’ नवदेशम् निर्मितम्.
* साल 9047 में मुसलमान
लोग भारत के 3 भाग क के, ऊ लोग 2 भाग लेके एगो दूसर देश ‘पाकिस्तान’
बनवले.
** In
1947 India got divided into 3 parts due to Muslims, who took away 2 parts and
formed ‘East Pakistan’ and ‘West Pakistan’. **
2. साल 9048 वर्षे आचार्य पंडित
अम्बिकादत्त शर्मा, अधिष्ठाता
"लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम" दिवंगत:.
"लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम" दिवंगत:.
बरीस 1948 में आचार्य पंडित अम्बिकादत्त शर्मा,
जे "लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम" के अधिष्ठाता रहन, दिवंगत हो गइलन.
** In 1948, Acharya Pandit Ambika Datta
Sharma, who had established “Lokamanya Brahmacharyashram” was no more.**
3. बिहार सासन: सृ 9048 वर्षे "लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम" स्व अधीने
कृतः, तत्रैव आर डी एस महाविद्यालयः स्थापित:,
एक सामान्य स्नातक महाविद्यालयः.
* साल 9048 में "लोकमान्य ब्रह्मचर्याश्रम" के बिहार सरकार ले
लेलस, आ ओही प एगो साधारन डिग्री कॉलेज खोल देलस, आर डी एस कॉलेज. *
** In 1948, Lokmanya Brahmacharyashram was
acquired by the Bihar Government, just to open an ordinary degree college now
called ‘RDS College’. **
मम पिता
पंडित अम्बिकादत्त शर्मा, महात्मा गांधी महोदयस्य दिवंगतपश्चात शीघ्रमेव व्याधिग्रतम्
बभूव.
एकदिवसे अक्टूबर
1948 वर्षे सः 4
- 15 वादने प्रातः चतुस्क्यIत उपविशन, द्वारे अधोपतः.
अहम् तं
चतुस्क्याम् आनयितुं असफलं. अतः अहम् स्व ज्येष्ठभ्राता एवं केचन अन्य जनसहाय्ये पितरम्
चतुस्क्याम् आनयितुं सफलम्.
तत्पत्श्चात् केचन ४
- ५ दिवसे अनेकाः वैद्याः तथा आधुनिक चिकित्सकI: तं उपचाराय दृष्टवन्तः.
मम पिता वाम-पक्षाघातेन ग्रष्ट: आसीत् , अतः उपविशने असमर्थः. अंततोगत्वा सः दिसंबर
मासे 1948 वर्षे दिवङ्गत:.
* एक दिन भोरे 4. 15 बजे
जब ऊ चौकी से उठलन, त दरवाजा प जाते गिर गइलन; हम उठावे के कोशिश कइनी
बाकिर उठा ना पवनी; फेरु भाई जी आ कुछ अउरु लोगन के सहायता से उनका के चौकी प ले अइनी
जा.
अगिला 4 - 5 दिनन में ढ़ेर वैद्य
आ डाक्टर उनका के देखलन; उनका के लकवा मार देले रहे बा`बायां अंग में;
हालत खराब होत गइल, आ दिसंबर
1948 में दिवङ्गत हो गइलन *
** My
father Pt Abmika Datta Sharma fell sick soon after the death of Mahatma Gandhi.
One day in October 1948, my father got up from bed at 4.15 am but soon
felldown. I tried to take him to the bed, but failed. Then I called my elder
brother and others who helped to take him to the bed.
Within
next few days many Vaidyas and Physicians examined him. He was suffering from
partial paralysis and couldn’t get up; ultimately he expired in Dec. 1948. **
तस्य शांतशरीरम् हाजीपुर नगरे नारायणी-गंगा संगमे कोनहरा घाटे, यत्र सः
स्व पिता श्री जंगबहादुर पाण्डे महोदयस्य
अंतिमसंस्कारम् कृतः,
तत्रैव तस्य ज्येष्ठपुत्र: शिवदत्त: तस्य अंतिम्-दाहसंस्कारम् कृतः.
पंडित अम्बिकादत्त
शर्मा के शरीर के हाजपुर के नारायणी - गंगा के संगम के कोनहारा घाट प दाहसंस्कार कइल
गइल, जहां पंडित शर्मा आपन पिता पंडित जंगबहादुर पांडे के दाहसंस्कार कइले रहन; ई दाहसंस्कार
पंडित अम्बिकादत्त शर्मा के बड़ बेटा श्री शिवदत्त शर्मा कइलन *
** His
body was taken to Konahra Ghat, Hajipur where he had cremated his
Father
Pt Jang Bahadur Pande. People from Khabra, Pataahee`, Tarsan, Dubiahee`,
Sakari, Dariyaapur Kafen villeges and from Muzaffarpur Town went to Konahra
Ghat at the meeting point of Narayani with Ganga Maa. Funeral pyre was mainly
given by Sheo Dutta Sharma, the elder son of Pt Sharma. **
यथा कथनम्; वर्तते:-
मृत्यु पश्चात् जना: दशदिवसाय "प्रेतयोन्याम्" गच्छन्ति, तथा 10 - 12 दिवसपश्चात् मृतकस्य श्रद्धोपरान्तं प्रेतयोनि
पश्चात् तस्य पुनर्जन्मम् भवति.
परन्तु न कोपि सजीवः, "मानव यन्त्रः"
जन्मति अथवा मरति, यत् जीवाः
स्व 'वंश' रूपे; तथाकथित्जनमपाश्चात् यः मातायाः अण्डस्य पितृवीर्याजीवाणुना जागृतं
भूत्वा भवति गर्भाधानकाले (नतु जीवात्मा - आत्मा कारणे यत अनेकाः कथयन्ति );
अथवा केचन जीवाणु-कलमेन ( क्लोनिंग से ) नूतन जीवः भवति, जन्मात् विना.
जैसे कि ढेर
लोग कहेले केहुके मुअला के 10 -12 दिनन के बाद श्राद्ध के बाद लोग के 'प्रेत योनि
' से छुटकारा मिलेला पुनर्जन्म के बाद.
भारत में
बचपने से ई कहानी लोगन के दिमाग में भर दियाला, जबकि आज सब के मालुम बा कि
"गर्भाधान, सम्भोग के समय जदी औरत के अण्डा में स्पर्म घुस के जागृत का देला,
ओही घड़ी एगो भ्रुण बन जाला, जे पुंसवन के बाद 'जातक' के रूप में जनम लैला (ना
कि जीवात्मा -आत्मा आदि के चलते), बाकिर कवनो जीव के कलमों - लगा के (क्लोनिंग से )
नया जीव बनेला , जेकरा के जनम कल जाला
** As
said: After the death of a person, s/he goes to ‘Preta Yoni’ for 10 days when
her/his Shraddha is done on 10th to 12th day, when Punarjanma of the person
happens.
However,
none of the living being, “Human Machine” is born or dead; since in the form of
‘life’, she / he keeps on living in the form of the ‘descendants’ after the so
called birth from the Mother’s egg+ sperm of the father (not due to jeevatma or
atma as many say), or a person may be born from the cells of a parent by
Cloning. **
म् त्
न्
परन्तु 9047 - 48 वर्ष पूर्व भारत: कुतः? न कुत्रमपि.
लोकमान्यब्रह्मचर्याश्रम् कुतः ? न कुत्रमपि.
आचार्य
पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा कुतः?
सः स्व
असंख्यशिष्येषु, वंशजेसु जीवति,
अपरम् च
सर्वे
ज्ञायन्ते:-
"ज्ञानIत्
अमृतमश्नुते"
अतएव आचार्य
पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा सर्वत्र,
तस्य
ज्ञानसह.
* परन्तु 1947-48 के
बाद: पहिलका भारत कहाँ ? > कहउँ ना.
लोकमान्यब्रह्मचर्याश्रम कहाँ
? कहउँ ना.
आचार्य पण्डित अम्बिकादत्त शर्मा कहाँ?
> कहउँ ना, जइसन कि लोग कहलन;
बाकिर "वंश के रूप में लोग जीयते रहेला”,
ज्ञानी लोगो त जियते रहेलन.
**
However, after 1947-48 where is the original India > no more,
Where is
Lokamanya Brahmacharyshram > no more,
Where is
Acharya Pandit Ambika Datta Sharma > no more as it is said by many,
but “One
lives as one’s descendants”,
One also
lives with his. her knowledge. **
अहम् स्वाध्यायम् प्रारभतम्, तथा "बिहार
संस्कृत एसोसिएशन" पटना परीक्षायाम् उपविष्टंम्,
यस्य सचिवम् पण्डित रामपदार्थ शर्मा आसीत्,
यः आचार्य पंडित अम्बिकादत्त शर्मा महानुभागस्य
शिष्यमासीत.
अहम् सृ 9049 वर्षे प्रथमा
परीक्षा उत्तीर्नः, यः १०म परीक्षा समतुल्यः.
* हम अपने पढ़ाई शुरू क देनी; फेरु "बिहार
संस्कृत एसोसिएशन" पटना के परीक्षा में बैठनी जेकर सचिव पंडित
रामपदार्थ शर्मा रहन,
जे आचार्य पंडित अम्बिकादत्त शर्मा के शिष्य
रहन.
हम सृ 9049 में प्रथमा पास क लेनी, जे 10म के
बराबर होला *
** I started my self-study, appeared in
the ‘Pratma Exam’ of “Bihar Sanskrit Association” whose Secretary was Pt
Rampadarth Sharma, the discipline of Acharya Pt Ambika Datta Sharma
and in 1949 I passed ‘Prathma Pareexaa’ equivalent to
‘Secondary School Examination’ of a
board. **
Prathamaa Pareexaa Utteernam Prathama Pareexaa Paas
Passed the Secondary School Examinaion in Sanskrit Medium.
इति द्वितीयभागम् भाग - 2
Iti dwiteeyaBhaagam Bhaag-2 Khatam Part-2 Ends 13.03.2017
No comments:
Post a Comment